Obrázok od Gerd Altmann z Pixabay
Dievča sedelo s vedmou pod strechou domu na úzkej lavičke a sledovali, ako prší. Bola to obrovská prietrž mračien a z oblohy sa valilo veľké množstvo vody, ktorá vytvárala na zemi rozsiahle kaluže.
„Vedma, chcem sa ťa niečo opýtať,“ začalo dievča zrazu. „Často počúvam od ľudí, čo veľmi trpia a majú ťažkosti a choroby, že je to ich osud, či údel a je to vraj tak v poriadku, lebo majú takú karmu a to celé sa deje preto, že si to Boh tak praje. To dáva zmysel, veď keby si to neprial, tak by sa to predsa nedialo, no nie?“
Vedma sa obrátila k dievčaťu a chvíľu premýšľala.
„V určitom zmysle Boh-Zdroj všetko toto chce a v určitom zmysle nechce vôbec nič. Vysvetlím ti to. My sami sme časti Boha-Zdroja, ktoré sa oddelili. Sme individuality, no stále sme akoby Ním. Keď sme sa prepadli až do 3D, tak si toto celé sotva môžeme uvedomovať. Sme tak veľmi od neho vzdialení a oddelení, že sme na nejakú chvíľu uverili, že sme hmotou. Ale zasa nám to dalo krásnu možnosť si toto všetko zažiť a skúsiť aj také zážitky a situácie, čo sú absurdné, nenormálne a celkom nemožné vo vyšších dimenziách. A rovnako v nižších. Táto naša 3D je jedinečná a aj veľmi obľúbená. Je to taký Las Vegas medzi dimenziami, tu sa dá neskutočne dobre zahrať. Zahrať všetko, čo sa dá. A tak sa sem všetci nahrnuli.“
„Tým myslíš, že je tu teraz až osem miliárd ľudí?“ spýtalo sa dievča.
„Áno, je ich veľa a ďalší čakajú v poradí. Nie, že by planéta viac neuniesla, ale nerodí sa dostatok detí, aby sa ušlo na každého čakajúceho ihneď. A ešte aj tí, čo odídu, sa sem ponáhľajú vrátiť. Aj keď takých planét, podobných ako Zem, je veľa, Zem je predsa len výnimočná, je to dokonalé ihrisko, kde je prítomné celkom všetko, na čo si len môžeš spomenúť. A preto je veľmi atraktívna a populárna medzi dušami z celého šíreho okolia.“
„A čo Boh? On sa na tom ako podieľa?“ spýtalo sa dievča so záujmom.
„On má svoje spôsoby zažívania. Zažíva všetko to, čo zažívajú jeho časti. Teda napríklad, ak práve trpíš bolesťou zuba, tak on trpí s tebou,“ povedala vedma.
„To je teda zvláštne, takto som sa na to nikdy nepozerala. Hneď je mi lepšie, keď to viem,“ povedalo dievča užasnuto. „A čo ak on v skutočnosti trpieť chce? Naozaj to tak vyzerá, keď je na Zemi toľko veľa strašného utrpenia.“
„Tak to vôbec nie je. On si nepraje trpieť. On si praje zažívať. A to je rozdiel. Je to ako v počítačovej hre. Prídu do cesty prekážky, ťažkosti, úskalia, bariéry, výzvy, čokoľvek, čo sa v živote vyskytne. A tieto všetky nám môžu okrem dobrého priniesť aj zlé: sklamanie, bolesť fyzickú aj psychickú, negatívne emócie rôznych druhov. No len do tej miery, kým pochopíme a prídeme na to, ako toto prekonať. Ako v tej hre. Nie sa v tých ťažkostiach utopiť a ešte si pritom nahovárať, že Boh to tak chce. On to takto nechce. On chce, aby sme zvíťazili a posunuli sa na ďalší level. Toto jediné chce, nech je už tá prekážka akokoľvek vysoká a bolesť akokoľvek neznesiteľná.“
„S týmto je celkom vylúčená aj teória, že by Boh chcel niekoho trestať. Že by chcel, aby sme trpeli za svoje hriechy, tak ako je to v Biblii,“ povedalo dievča.
„O tom som už hovorila. Karma je v rámci zákona kauzality, príčina vyvolá následok. Boh ustanovil všetky svoje vesmírne zákony a tie platia. Keď ich niekto pozná dobre, dokáže ľahko manipulovať inými bytosťami, čo o nich nevedia alebo vedia málo. Toto sa deje práve ľuďom, čo sú manipulovaní od narodenia po smrť. A vlastne aj potom. Ale o tom inokedy.“
„A ako je to s tým, čo chce Boh zažívať? Ako to robí? Má niečo, čo zažíva rád?“
„To absolútne nie. On len JE. Nič nepreferuje, nič nie je u neho na prvom mieste, nič nie je významnejšie ako iné. Dokonca nepreferuje ani dobro pred zlom. To by sa mnohí čudovali, keby videli ten jeho postoj.“
„Takže jemu je jedno, či je niekto dobrý alebo zlý?“ spýtalo sa dievča prekvapene.
„Áno, celkom jedno. Dokonca on ten rozdiel ani nevidí, nie tak ako človek zdola. Len keď ho spolu s človekom prežíva,“ vysvetlila vedma.
„A ako to teda z nadhľadu vidí?“ zaujímalo sa dievča.
„Vieš ako vyzerá symbol JIN a JANG? Takto to on vidí. Ako dve časti, jednu svetlú a jednu tmavú. Pozerá sa na to z takej výšky, že on ani jednu z nich nepovažuje za lepšiu, neodsudzuje a chápe, že obe sú súčasťou jedného celku.“
„A čo teda máme robiť? Ako máme teda v tomto svete žiť?“ opýtalo sa dievča.
Vedma sa na chvíľu zamyslela a povedala:
„Keby mal Boh-Zdroj možnosť ľuďom povedať, ako majú žiť, tak by im povedal niečo takéto:
Použi všetku fantáziu svojej duše, ktorú som ti dal, a vymysli, čo len môžeš a dokážeš. Všetko, čo si vymyslíš, to si aj vytvor a rob to naplno. Nezastav sa pred ničím. A ži naplno! Všetky prekážky a ťažkosti, starosti a bolesti, to všetko zaži a prekonaj. Zvíťaz nad nimi a pohni sa ďalej. Čím vyššiu hru hráš, tým ťažší je level. A keď zvíťazíš a presunieš sa vyššie, na vyššiu úroveň, budeš veľmi šťastný. A ja chcem, aby si bol šťastný a budem šťastný spolu s tebou.
A toto je ten princíp,“ dopovedala vedma.
„Takto to znie veľmi jednoducho, ale také jednoduché to nie je, keď sa tak rozhliadnem,“ povedalo dievča.
„Nie je, pretože tento level, čo tu máme, je superťažký. Existujú dva druhy situácií, do ktorých sa môžu duše dostať. Jednou je priama príčina a to je niečo, čo si niekto prial a vyvolal. Napríklad vojna, ktorú niekto zámerne vyvolal, lebo chcel z nej profitovať. A druhou možnosťou sú následky, čo nastávajú po rôznych príčinách a nazhromaždia sa a poprepletajú. A tým sú napríklad znečistenie ovzdušia v mestách. Teraz v tom musia ľudia žiť, pričom ani celkom presne nevedia, ako sa to stalo a čo je toho priamou príčinou. No napríklad konkrétne nedýchateľný vzduch – už samotné slovné spojenie veľa napovedá. Ľudia by sa nad tým mali zamyslieť.“
„Ako to človek vie, či sú to príčiny, či následky?“ spýtalo sa dievča.
„To nikdy nevie. Lebo aj taká vojna môže byť aj následkom zlej situácie v krajine. No existujú aj také situácie, o ktorých si ľudia myslia, že sú to následky, no v skutočnosti sú to príčiny. A niekto ich vyvolal umelo. To je napríklad dnešné počasie, ktoré je priamo ovplyvňované niekým, nie je to vždy následok. A Boh-Zdroj toto všetko dovolí, pretože je to v súlade s tým, čo si praje. On dá tú možnosť svojim častiam, aby mohli vymýšľať a zažívať a to sa aj deje. A ešte k tomu utrpeniu. Ak je na nejakom území temná energia, tá tam je prítomná dlhú dobu. Na takom území v budúcnosti môže vzniknúť vojna alebo niečo iné, veľmi zlé, napríklad otrocký systém zneužívania ľudí. A konkrétne duše, čo majú vibráciu, ktorá je s týmto v súlade, tie tam budú pritiahnuté ako železné piliny k magnetu. Dobre vedia, kam idú, keď sa vteľujú a keby to aj nevedeli, tu je vylúčená akákoľvek nespravodlivosť, lebo idú tam, kam frekvenčne patria. A s týmto priamo nemá Boh nič spoločné. Nie je to trest.“
„Teraz to už chápem, ako je to s karmou. Toto je presne ono. No prečo sa potom hovorí, že tí, čo veľmi zhrešia, musia veľmi trpieť a pykať? Že musia zaplatiť?“ nechápalo dievča.
„Tu ide o mieru oddelenosti od Boha-Zdroja. Ak je veľmi vysoká, tak tam vzniká priestor pre obrovské utrpenie duše. Napríklad, ak je niekto veľmi posadnutý páchaním zla a ubližovaním, možno až týraním ľudí, je táto oddelenosť taká strašná, že vzniká priestor na preklopenie sa do opačného pólu, kedy sa tyran stane obeťou. A toto si vlastne spôsobí on sám, nikto mu v tom ani nemusí pomáhať. Na to stačí len, že je taký, aký je. V rámci vesmíru, kde platia Božie zákony, tak sa to udeje celkom samo. Nikto ho nebude trestať, ani teraz, ani po smrti.“
„Prečo ani po smrti?“ spýtalo sa dievča prekvapene.
„Pretože on neskôr nadviaže tam, kde prestal. A nech sa už vtelí kdekoľvek, tak bude zažívať len to, čo chce, a to je oddelenosť a utrpenie. Kým toto neprestane chcieť,“ dopovedala vedma.
Dievča sa zamyslelo a povedalo:
„Lenže na to by niekto mohol namietať, že hoci on už dávno nič zlé nerobí, stále sa mu dejú zlé veci. Ľudia mu ubližujú, okrádajú ho, nenávidia ho a podobne.“
„Tak ten človek by sa mal nad sebou zamyslieť, či je k sebe naozaj úprimný. Či sú čisté aj jeho myšlienky a úmysly, pretože som si istá, že tam nájde ešte niečo, čo by si mal priznať a vysporiadať sa s tým. Pretože to, čo zažíva, je len jeho vnútorným odrazom. Aj keď to môže prameniť v pradávnej minulosti, aj tak to má stále v sebe, nosí to vo svojej DNA. Je to tam prítomné aj dnes. Takéto programy sa môžu rozpustiť, ak sa človek cielene dokáže pozrieť na svoje minulé životy. Je to jeho vlastná stopa priamo v jeho bunkách. Jeho vlastné, nie cudzie a nie okultné poznanie, nič tajomné ani magické. Len vedenie a poznanie seba samého,“ vysvetlila vedma.
„Vedma, a má Boh vôbec rád ľudí? Ako ich vníma? Alebo sú to pre Neho len bezvýznamné kvapky v mori, nad ktorými sa ani nepozastaví?“ spýtalo sa zrazu dievča nečakanú otázku.
„Moja drahá, pre človeka to bude asi dosť ťažko pochopiteľné. Ale Boh-Zdroj ľudí bezmedzne a nekonečne miluje. Viem, ako čudne a nepravdepodobne to znie, aj keď je to len napísané či vyslovené ľudskými slovami, pretože tú podstatu lásky Boha k človeku, nejde týmito slovami vôbec vyjadriť. Je to, ako keď niekto chce, aby si namaľovala nádherný farebný obraz, najfarebnejší, ako sa len dá, no dá ti na to len dve farby, aj to vyblednuté. Takto to nejde urobiť, podobne ako nejde Božiu lásku ľudskými slovami opísať, ani ľudskou mysľou pochopiť. Pretože, kým my sme sa od neho oddelili a vzdialili, on sa od nás nikdy nevzdialil. Je stále na nás napojený a on nás vníma, vníma každého jedného absolútne výnimočne a jedinečne. Vníma, cíti a miluje. Každú jednu sekundu, každý okamih je s nami. Aj keď spíme, aj keď bdieme, aj hneď po zobudení, je tam s nami.“
„To znamená, že keď ráno otvorím oči, vlastne by som mu mala hneď popriať dobré ráno?“ opýtalo sa dievča pobavene.
„Áno, to by si veru mohla. On síce ráno v pravom slova zmysle nemá, ale s tebou ho už prežíva, teda ho vlastne má. A tebe by to veľmi pomohlo, keby si si jeho prítomnosť uvedomila už hneď po zobudení. Tvoja frekvencia by dosť prudko narástla, to vyskúšaj. Uvedom si, že je tam pri tebe a miluje ťa. To celkom stačí.“
„Teraz začínam chápať, že ľudia, čo sa modlia, si vlastne zvyšujú frekvenciu.“
„Áno, to si zvyšujú. Lenže na to sa nepotrebuješ modliť. Stačí si Jeho prítomnosť uvedomiť. A hneď sa dostaví frekvencia radosti z toho, že môžeš byť jeho súčasťou, ktorou nepochybne si. A potom si môžeš byť istá, že celý tvoj deň prebehne inak, ako keby si si toto ráno neuvedomila,“ povedala vedma.
„Tak ja to vyskúšam. A môžem sa s ním aj rozprávať? Odpovie Boh človeku, keď mu niečo hovorí?“ spýtalo sa dievča.
„Pravdaže odpovie, je to ten tichý vnútorný hlas, čo si človek uvedomuje vo svojej duši. Len u rôznych ľudí sú tie formy odpovedí rôzne. Sú ľudia, čo si ani v najväčšom sne nevedia predstaviť, že by mohli so Stvoriteľom komunikovať, u tých to je ťažšie. Potom by sme si mali začať všímať znamenia a javy, čo sa okolo nás „náhodne“ dejú. Napríklad spev vtáčika za oknom alebo krásny kvietok v strede chodníka, na ktorý nám zrazu padne zrak, dúha na oblohe, šum lístia vo vetre, slová piesne, čo nám dajú odpoveď na položenú otázku. Toto je reč, ktorou sa k nám On prihovára. Niekedy aj prostredníctvom ľudí, že sa na nás niekto usmeje alebo urobí niečo nečakane milé, hoci je to cudzí človek. Tieto okamihy nám do života prinesú Božskú energiu. Mali by sme si ich všímať a radovať sa z nich.“
„Ďakujem ti, vedma,“ povedalo dievča nadšene.
„Mne nikdy neďakuj. Len sa raduj! Keď si šťastná a máš radosť, to je pre mňa tá najväčšia odmena,“ povedala vedma.
„Lenže na to by niekto mohol namietať, že hoci on už dávno nič zlé nerobí, stále sa mu dejú zlé veci. Ľudia mu ubližujú, okrádajú ho, nenávidia ho a podobne.“
„Tak ten človek by sa mal nad sebou zamyslieť, či je k sebe naozaj úprimný. Či sú čisté aj jeho myšlienky a úmysly, pretože som si istá, že tam nájde ešte niečo, čo by si mal priznať a vysporiadať sa s tým.“ 👍👍👍-
“ Teraz začínam chápať, že ľudia, čo sa modlia, si vlastne zvyšujú frekvenciu.“
„Áno, to si zvyšujú. Lenže na to sa nepotrebuješ modliť. Stačí si Jeho prítomnosť uvedomiť. A hneď sa dostaví frekvencia radosti z toho, že môžeš byť jeho súčasťou “ ❤
“ Odpovie Boh človeku, keď mu niečo hovorí?“ spýtalo sa dievča. „Pravdaže odpovie, je to ten tichý vnútorný hlas, čo si človek uvedomuje vo svojej duši.“ ❤
“ Ďakujem ti, vedma,“ povedalo dievča nadšene.
„Mne nikdy neďakuj. Len sa raduj! Keď si šťastná a máš radosť, to je pre mňa tá najväčšia odmena,“ povedala vedma“ 👍👍👍