Dievča sedelo u vedmy v kuchyni a sledovalo, ako starostlivo vyberá bylinky do čaju, ktorý sa chystala uvariť. Zrazu mu čosi zišlo na um a opýtalo sa:
„Vedma, v poslednej dobe si čítavam duchovné stránky na internete. Ľudia tam opisujú svoje problémy a ťažkosti, javy, čo sa im nepáčia vo svete, posťažujú sa, no častokrát to nakoniec zhodnotia a ukončia vetou, že všetko je tak, ako má byť. Čo si o tom myslíš? Je to pravda?“
Vedma spozornela a smutne sa usmiala.
„Tak sa na túto myšlienku pozrime bližšie,“ povedala. „Na prvý pohľad to môže tak vyzerať, ako keby to bola pravda alebo správne zhodnotenie úplne akejkoľvek situácie. No len zdanlivo. Pre tých dole, pre tých, čo nevedia. Keby si však dokázali čo i len na chvíľu predstaviť, že niekto vysoko, vysoko nad nimi, a tým rozhodne nemyslím Boha-Zdroj, sa na nich pozerá a sleduje všetko veľmi pozorným zrakom a všetko vyhodnocuje a všetko si pamätá. A ten niekto má realitu, celé ľudstvo, aj celú planétu pod kontrolou. A dôvod, prečo je to tak, sú jeho znalosti, ktoré sú možno aj stonásobne väčšie ako tie ľudské, jeho vek je oveľa dlhší, čo tomu veľmi napomáha. Ľudia, naopak, keď konečne prídu k nejakej životnej múdrosti a znalostiam, tak umierajú. Častokrát ich ani nestihnú niekomu odovzdať.“
„Hovorila si o niekom mocnom. Myslíš tým temné sily, čo ovládli planétu?“ spýtalo sa dievča.
„Pravdaže, ich. Ich znalosti sú nesmierne vysoké. Ale oni nielenže zbierajú informácie o ľuďoch aj o vtelených dušiach, tou podstatou ich moci sú znalosti vesmírnych zákonov, v ktorých sa ľudia veľmi málo orientujú. Väčšinou o nich ani len netušia,“ povedala vedma.
„A to je tá chyba? Veď aj bez toho sa dá žiť,“ namietlo dievča.
„Bez toho sa dá žiť len ako otrok, čo sa aj teraz ľuďom deje. Žijú ako otroci a ani o tom nevedia.“
„A v čom je tá podstata?“
„Predsa v tom, že takéto bytosti, ktoré ovládajú realitu, si môžu s nevedomým ľudstvom robiť, čo chcú. Zahrávajú sa s ním ako mačka s myšou a na vetách typu: všetko je tak, ako má byť, sa veselo rehocú a ľudstvom totálne pohŕdajú. Mimochodom, kto myslíš, že tieto „múdrosti“ do ľudského vedomia podsunul?“
„Boli to oni? Temné sily?“ spýtalo sa dievča.
„Samozrejme. Akákoľvek slepá cesta ľudstva je pre nich prospešná, pretože ak niekto slepo verí, že všetko je správne tak, ako to je, tak oni si môžu robiť doslova čo chcú a nikto im nebude krížiť plány, ani brániť, len všetko prijme a skloní hlavu. Je celkom bezbranný a bezmocný. A niekto iný si tú jeho moc odovzdanú na zlatom podnose prevezme. A toto sa aj deje.“
„Vedma, toto je hrozné. No myslíš, že tomu bude niekto veriť?“
„Mne nezáleží na tom, či bude, či nebude. Ja len hovorím, ako to je v skutočnosti. Pretože ak si predstavíme stret ľudstva a temných bytostí a pradávny konflikt medzi nimi, na jednej strane máme ľudstvo s názorom čistej odovzdanosti osudu, že všetko je tak, ako má byť a na strane druhej temnotu, ktorá má tiež svoj názor: všetko je tak, ako chcem JA. Tak si predstav, aký asi bude výsledok.“
„Určite v neprospech ľudstva, to je jasné. Teraz to už vidím celé inak. No čo sa s tým dá robiť?“
„Ľudia by si toto mali uvedomiť a začať sa chovať inak.“
„A čo s karmou? Ako to potom je, veď vždy znášame len následky svojich činov, tak by to malo byt v poriadku, nie? Temné sily máme na krku preto, že si to zaslúžime.“
Vedma pokrútila hlavou.
„O karme som už hovorila. Je to v rámci zákona kauzality. Následok, ktorý nasleduje ako reakcia na niečo. Ale ak akcia zmizne, aj reakcia zmizne. Skôr by sme sa mali zahľadieť na zákon slobodnej vôle, ktorý ľudia vôbec nechápu, keď sa neustále vyhovárajú na karmu.“
„Ako je potom možné, že sa toto deje? To je zákon slobodnej vôle nad zákonom karmy?“
„To je dobrá otázka. V skutočnosti nie je nad ním, ani pod ním. No oba sa dajú do určitej miery ohýbať a dá sa v rámci nich dobre plávať, ak niekto vie, ako na to. A to temné sily, na rozdiel od ľudí, vedia veľmi dobre a robia to už státisíce rokov. Pretože tu, v 3D, nie je napevno dané nič. Ani zákon karmy nedáva tie isté a pevné následky za rovnaké príčiny, a už vôbec nie v rovnakom čase, je to príliš komplikované na vysvetlenie.“
„A čo teda? Ako sa mám na to celé pozerať?“ spýtalo sa napokon dievča zmätene.
„Nikdy viac si nepovedz vetu, že je všetko tak, ako má byť. Povedz si len, že všetko bude tak, ako chcem JA. Vezmi si svoj osud do svojich rúk a nedovoľ nikdy viac, aby ti ho určoval niekto iný,“ odpovedala vedma.