Obrázok od HANSUAN FABREGAS z Pixabay
Predstavte si, že máte krásny veľký dom, kde si pokojne žijete. A viete, že pod týmto domom je obrovské podzemie, kde ste ale ani raz nevstúpili. Vlastne ani nemá vchod. Len viete, že tam niekde je. Zrejme by ste toto ani nečítali, keby ste nevedeli, že tam to podzemie, ktoré symbolizuje minulé životy, máte.
Načo by ste tam vôbec mali nakúkať? Vlastne nemusíte, ak je váš život dokonalý, ste celkom vyrovnaní a plne si vedomí toho, kto ste. Ale ak sa jedného dňa začne z podzemia valiť hrozný zápach, tak potom sa už musíte nejako zariadiť. Samozrejme, ešte môžete viacej vetrať a celý dom prevoňať vonnými tyčinkami. Aj to je riešenie. A čo ak sa z podzemia začnú šíriť príšerné zvuky? Potom je tiež možnosť ignorovať to a zapnúť si nahlas obľúbenú hudbu. Pokiaľ máte strach ísť dole, nepôjde to.
Stopy vedú do minulosti
Teraz už snáď chápete, čo som tým chcela povedať? Prvé je rozhodnutie, že chcete ísť po stope problémov a nevysvetliteľných osudových zvratov vo vašom živote. Pretože všetky tieto vysvetlenia ležia práve vo vašich minulých životoch. Leží tam celá vaša podstata, akoby vysvetlivky ku každej vašej vlastnosti, akože „zdedenej“, každej vašej schopnosti, ktorú máte akoby odnikiaľ, každému vášmu rozhodnutiu, každej rane osudu, ktorou ste si prešli, každej osoby, ktorú ste stretli, vlastne všetkého, čo sa vám kedy stalo a definuje vás, končiac spadnutým listom zo stromu pod vašimi nohami.
A presne toto všetko môžete nájsť a objaviť. A čo sa stane, keď to objavíte? Dôjde k takému pochopeniu, akoby vás niečo treslo po hlave. Toto obrovské uvedomenie spôsobí, že sa váš konkrétny problém doslova vyparí. Tak toto vás dokážem naučiť. Alebo možno nedokážem. Pretože je tu ešte niečo, čo musím dopredu spomenúť.
Čo nám môže brániť
Ako ste si určite všimli, táto realita nie je nastavená tak, aby sa ktokoľvek len tak ľahko mohol dostať k svojej minulosti, práve naopak. Je tomu bránené toľkými spôsobmi, že ich radšej nebudem vymenúvať. Ale o tom inokedy.
Teraz si však predstavte obrovské silné kolektívne vedomie, ktoré má v sebe vtlačenú predstavu, že do minulých životov sa nedá dostať alebo že ani neexistujú. Okrem toho si predstavte obrovské elektromagnetické pole, ktoré má niekto vo svojej moci. A ten niekto nedovolí, aby ste sa dostali k informáciám tak ľahko. Tieto dve sily budete musieť prekonať a to aspoň čiastočne, pretože na sto percent to asi nepôjde. To ani netreba. Ak ste zbehlí v meditáciách, tým lepšie pre vás. Ale nie je to potrebné. Čo je dôležité, budete sa musieť vyhnúť, ako to len pôjde, škodlivému žiareniu, wifi, mobilu a podobne, teda si nájsť miesto v prírode a tam začať. Celkom najlepšia je „vaša“ príroda, teda vaša záhrada alebo pozemok.
Ak si tam sadnete pod strom, ale celkom ideálne je do kríkov alebo nejakej divočiny. To by ste sa čudovali, čo dokážu také kríky urobiť s tým všadeprítomným žiarením. Urobte to a čakajte, kým sa upokojíte. Toto je treba len zo začiatku. Ak sa naučíte, ako na to, pôjde vám to aj pri zapnutej telke, rádiu a plačúcom dieťati pri vašich nohách. Nemusíte mať zažmúrené oči alebo môžete. To vôbec nie je podstatné.
Čo sa bude diať
A čo uvidíte? Bude to ako film pred vašimi očami, budete sa cítiť ako celkom iná osoba, možno aj iného pohlavia. Budete vnímať, že akoby ste mali iné telo, iné vlasy, iné šaty. Bude to ako keby ste si pustili DVD a mohli to hocikedy pretočiť dopredu aj dozadu. Celé to uvidíte však len vo svojej mysli, nebude to ako hologram pred vami, aj keď aj to je možné, ak máte dokonalú predstavivosť. Neuvidíte však ten film celý, len jeho podstatnú časť, to vysvetlím neskôr. A nepokúšajte sa to datovať, ak vám to hneď z toho obrazu nebude jasné, lebo by vás to mohlo vyrušiť. Tiež sa nepokúšajte zistiť mená a fakty. Len keby sa vám ukázali samé od seba, pretože môžete vidieť aj krištáľové paláce alebo aj iné planéty.
Ešte jedna dôležitá vec. Môžete alebo nemusíte počuť slová, ale s istotou budete vedieť, o čom sa hovorí a to doslova. A buďte si istí, že budete chápať všetko, čo sa tam bude rozprávať, pretože to prebehne celkom iným jazykom. Niekedy ani nie sú potrebné žiadne slová a aj tak to bude jasné, čo sa tam stalo. Môže to byť len záblesk, ktorý trvá dve sekundy a vy budete VEDIEŤ. A bude vám to stačiť. Inokedy to môže byť pekne dlhý príbeh. Môže začať ukážkou podstatných súvislostí, akoby vám vaša duša chcela ukázať o čo ide, potom nastane skok, ktorý pochopíte ako preskočených desať rokov v čase a ďalšia scéna, ktorá je dôležitá, potom znova skok dvadsať rokov v čase a zrazu sa vidíte na smrteľnej posteli. Aj takto to môže byť, tak sa s tým zmierte, nemusíte pátrať po tom zvyšku, lebo podstata sa vám ukázala. Alebo sa stane, že vás odtiaľ v nejakej vypätej situácii vyhodí, aby ste to nevideli. Verte mi, že je to pre vás lepšie. Vo svojom srdci budete mať odpoveď, čo sa tam stalo ďalej. Môžu to byť dosť drsné scény, tak verte svojej duši, neukáže vám nič, čo by vám mohlo ublížiť alebo čo by ste neuniesli.
Ak chcete cestu, musíte mať adresu
Tak teda už vieme približne ako sa pripravíte. No ešte stále nemáte cestu. Nemáte tú adresu, ktorú treba zadať, aby sa ukázala cesta. A touto adresou, predstavte si, sú emócie. Čím silnejšie, tým lepšie. Emócia, ako nechuť z umývania riadu, vám asi stačiť nebude. Pravda, ak by to nebola taká nechuť čo hraničí až s odporom, potom je to dobré. Týmto sa ukazuje cesta. Ale taká emócia ako nenávisť k exmanželovi – exmanželke, to je veru skvelá emócia ako adresa, to vám je hotová diaľnica do minulých životov. A pokojne to môže byť emócia spred pár rokov, ktorá je už podľa vás spracovaná, len si na ňu stačí spomenúť. Alebo strach. Akýkoľvek, ale silný. Slabý vám stačiť nebude, nie na začiatku. Ale so strachom je tu ten problém, že kto má strach, väčšinou má strach sa aj pozrieť, prečo ho má. Toto bývajú dosť drsné veci, touto emóciou by som prvé cesty do minulých životov nehľadala. Rovnako nie fóbie. Hoci cez ne je zrejme najjednoduchšie sa tam dostať, fóbie sú extrémne silné emócie. To nie je cesta pre začiatočníka, skôr pre pokročilého.
Takže, zrejme najlepšie bude chytiť sa niečoho relatívne neškodného, ale zato silného a bolestivého. Taká nešťastná láska! Každý ju má. Srdce rozbité na kusy, preplakané noci, len si spomeňte. To je krásna cesta, široká a istá. Dobrá emócia je aj nejaká vaša vnútorná bolesť, ktorou sa zhrýzate už dlhšiu dobu. Akákoľvek bolesť. Bolesť je tiež veľká cesta. Ale to už by som zachádzala do spôsobu nájdenia príčiny choroby a to práve nechcem. Tak zostaňme pri duševnej bolesti. Ak kvôli niečomu neviete v noci ani zaspať, tak to je tiež cesta. Tak sa do toho pustite a niečo vyhrabte. Závisť, nenávisť, žiarlivosť, duševnú bolesť, traumu, extrémny smútok, hocičo. Žiaľ, platí, že tieto negatívne emócie sú najlepšie vodítka.
Alebo nájdite pozitívne emócie. No musia byť veľmi silné. A takou je naozaj veľká osudová láska. Ak navyše zle dopadla, tak to je skvelá cesta, takmer dvojprúdová. Lásku deti — rodičia by som sem neťahala, len ak by šlo o dosť komplikovaný vzťah. A aj v tom prípade sú to príliš citlivé témy, na začiatok nevhodné. Ešte existujú vodítka, na ktoré upozorňuje naše telo. Niekedy sú to slabé adresy, ale môžu byť aj veľmi silné, ak máte napríklad veľký problém s tým, že vám niekedy niekto siahne na vlasy. Alebo na krk.
Vlastne, aby som to zhrnula, najlepšie bude nájsť najsilnejšiu emóciu, na ktorú si viete spomenúť v tomto živote, s výnimkou tých, pred ktorými som varovala. Ak ste ju našli, máte svoju adresu.
Ponorme sa do emócie
Tak sa pekne usaďte (hlavne bez mobilného telefónu) a skúste si tú emóciu vybaviť. Vybavte si ju čo najviac ako sa dá, ponorte sa do nej. Nemusíte až tak, aby vám to drásalo srdce, to nie je treba, len sa na ňu nalaďte. Chvíľu to pozorujte a potom sa celkom pokojne v duchu opýtajte: Prečo sa mi toto stalo? Prečo som to musel prežiť? Prečo som musel takto trpieť? V tej otázke nesmie byť výčitka typu: prečo práve ja, prečo nie suseda? Nijaké obviňovanie kohokoľvek, lebo v tejto fáze ešte neviete, čo je za tým. A teraz by sa to malo stať. Nejaká forma uvedomenia alebo záblesk poznania. Možno sa to nepodarí na prvý krát, treba byť trpezliví. Isté je, že keď sa vám to stane raz, tak to pôjde znova oveľa ľahšie. Keď sa raz tento kanál otvorí, tak vám budú plynúť obrazy z minulých životov aj bez toho, aby ste sa na čokoľvek pýtali. Vaša duša vám ukáže, čo je pre vás dôležité. Nie je to rušivé, to sa nebojte. Pokojne vám to ukáže aj v trolejbuse. Ale takéto momenty prichádzajú len vtedy, keď je človek sám so sebou.
Ďalší spôsob je zamerať sa na konkrétnu osobu. A to nie na hocijakú, ale na výnimočnú osobu v našom živote. Znova platí, že výnimočnú v pozitívnom a ešte lepšie v negatívnom zmysle. Pýtať sa na človeka, ktorý nás od prvej chvíle, čo sme ho stretli, nesmierne irituje, je veľmi dobré. To môže fungovať. Rovnako opýtať sa na niekoho, do koho sme sa bezhlavo zaľúbili, aj keby to bolo pred pár rokmi. Alebo ak nám niekto zdanlivo celkom bezdôvodne ublížil a my to dodnes nevieme spracovať. Takéto adresy bývajú veľmi silné.
Zaujímavé je aj sledovať, ak sa nám niečo veľmi nepríjemné v živote stále opakuje. Napríklad opakovane prídeme o dobrú prácu alebo sme už trikrát rozvedení. Lebo na tom niečo bude. A to niečo má korene v minulom živote.
Prečo tak túto činnosť milujem?
Okrem toho existujú aj iné náznaky a stopy vedúce do minulých životov. Nie sú možno až také viditeľné, ale kto vidí, ten vie. A tou je milovaná práca alebo činnosť. Niektorá je viditeľná ako pamäť rúk. Ako keď chytíte do ruky prvýkrát v živote kaligrafické pero a hneď vám to s ním ide. Alebo chytíte čínske paličky a v pohode sa najete. Totiž činnosť, ktorú ste milovali, tak jej znalosť si beriete so sebou aj po smrti. Ak ste niekedy dávno milovali hru na klavír, môže sa z vás stať geniálny hudobník už vo veľmi mladom veku. Ale pozor, nie vždy má vaša duša s vami v tomto živote takéto plány. Pokojne vám môže tieto schopnosti zablokovať a vy nebudete rozumieť napr. matematike, hoci ste boli kedysi významným a nadšeným matematikom. A práve preto vám to zablokuje, lebo vie, ako by to aj v tomto živote dopadlo, keby ste objavili túto svoju vášeň. A to až do takej miery, že nebudete vedieť ani koľko je odmocnina zo štyroch. Tak sa zamyslite nad svojím životom, nad talentami a zručnosťami, ktoré akoby vám z neba spadli, tieto všetky sú vodítka.
Som skrátka prirodzený talent
Odjakživa varíte bez receptov, len tak od oka? Rozumiete technike a čokoľvek viete opraviť? Prvýkrát ste chytili nožnice a hneď ste niekomu dokonale ostrihali vlasy? Alebo dokážete bez strihu vystrihnúť hoci aj kabát a ušiť ho? Narábate s nožom, akoby ste mali vojenský výcvik? Máte rečnícke schopnosti, ktoré sú výnimočné? Tak toto všetko vedie do minulých životov. Tak skúmajte sami seba a niečo sa dozviete. Aj keď mnohé schopnosti máte určite zablokované, tie čo máte, nie sú nijaká náhoda ani genetika, na ktorú sa dnes ľudia tak radi vyhovárajú. Gény samozrejme na človeka pôsobia, ale je to celkom inak. Presne opačne. To duša si vyberá genetiku predkov, ktorá sa jej práve hodí.
Čo prezrádzajú detské hry
To ale nie je všetko. Existuje ďalšia možnosť, ako vypátrať svoje minulé životy. Možno nie celkom priamo, ale určitú kvalitu áno. Spomeňte si, keď ste boli deti. Čo ste radi robili? Ako ste sa hrali? Čo ste kreslili? Aké postavy ste vo svojich hrách stvárňovali? Aké postavy ste stvárňovali vo svojich detských fantáziách? Čo vás fascinovalo? Čo vás desilo? Nerozprávali o vás rodičia vety typu: náš Imriško ešte ani nevedel poriadne chodiť, no už vedel tak krásne tancovať? Alebo vety: z nášho Janka bude pán farár. Nič z tohto nie je náhoda. Ak ste celé detstvo kreslili drakov a rytierov, tak tu máte svoju odpoveď. Ak ste sa hrávali iba na princezné, tak je to tiež jasné. Neznamená to, že ste boli v každom živote princezná, ale minimálne raz určite. A zanechalo to na vás veľmi dobrý dojem, čiže to zrejme bol dobrý život.
Filmy, knihy a iné nápovedy
Máte doma hromadu kníh z druhej svetovej vojny? Alebo o stredoveku? Fascinujú vás príbehy ako Mahábhárata alebo Ílias a Odysea? Ktoré obdobie z dejepisu ste mali najradšej? Veľa to o vás napovie.
Ďalší spôsob ako sa s niečím identifikovať je celkom zaujímavý. Predstavte si štyri kamarátky, ktoré idú do kina. Premietajú tam film o mužovi, čo podvádza svoju manželku. Na film pozerajú štyri ženy, no len jedna je vytočená. Je nahnevaná, po filme nadáva na chlapov, akí sú to nemravníci, hoci v tomto živote sa nemá na čo sťažovať, lebo ten jej muž je celkom iný. A ostatným kamarátkam je to jedno. Vôbec to na nich takto nezapôsobilo. Alebo na nich v tom filme zapôsobilo niečo iné, čo ona ani nepostrehla. Presne o tomto to je. Zachytiť tieto momenty, lebo tu sa odzrkadľuje niečo o vašej duši.
A celkom najlepšie sú historické filmy, lebo my práve chceme odhaliť tie dávnejšie životy. Videli ste niekedy otroka vo filme, ktorý zomrel za svoju slobodu a vy ste pri tom vyplakali tonu vreckoviek? Alebo ste videli, ako niekomu podpálili dom a srdce vám zachvátila zvláštna úzkosť? Toto sú tie stopy. Z filmov sa toho dá odhaliť nečakane veľa, to si môžete spätne overiť, keď sa naozaj dostanete do minulého života. Veľmi parádne vodítko sú aj sci fi filmy. Ak ste ich videli kopu a ešte k tomu trikrát, tak máte svoju odpoveď. Táto planéta zrejme nebola vaším pôvodným domovom. No a nakoniec to najlepšie, hoci nečakané, a to sú animované rozprávky. To by ste neverili, čo všetko o sebe odhalíte, keď ich hoci aj ako dospelí sledujete spolu so svojimi deťmi. Napríklad sa tam vyskytne niekto, kto kruto zradil priateľa a potom sa mu s tým prišiel priznať a vy zistíte, že vás to celkom zobralo. Alebo nečakane zistíte, že vy vlastne sympatizujete viac s negatívnym ako s pozitívnym hrdinom. Pátrajte, hľadajte, budete prekvapení, čo všetko o sebe zistíte.
Ak to predsa len nejde
Ak sa vám nedarí napriek všetkým snahám nič vidieť, potom to môže mať viacero dôvodov. Možno ste v príliš rušnom prostredí, v dlhodobom strese alebo potrebujete len viac času. Celkom najlepšie je, ak vás nebude nič rušiť, teda veľmi tiché prostredie, vyberte sa na víkend niekde na chalupu. Ak ste všetko dodržali a stále nič, je tu aj možnosť, že vám vaše podvedomie nechce nič ukázať. Nehovorím, že je to jednoduché, treba to skúšať ďalej. A veriť, že raz sa to podarí.