Životné voľby – čo sa udeje, ak volíme v živote menšie zlo

Dievča sa jedného dňa opýtalo vedmy:

„Vedma, povedz mi o životných voľbách. Ako to je? Čo ak sú človeku ponúkané možnosti, ktoré sú všetky zlé až katastrofálne? Ako sa potom má rozhodnúť?“

Vedma sa chvíľu zamyslela a povedala:

„Človek sa častokrát dostane do situácie, kedy si má vybrať. Má pred sebou možnosti, môže ich byť aj niekoľko a on vidí a posúdi podľa úrovne svojej frekvencie, aké tie možnosti sú. No ak vidí a pochopí, že všetky sú zlé až katastrofálne, ako si povedala, potom sa pre ktorúkoľvek z nich rozhodnúť, je veľmi zlý krok. Pretože za svoju voľbu potom ponesie svoje následky a svoju zodpovednosť. Je spolupáchateľom karmy, ktorá týmto zlým rozhodnutím vznikne. A nielenže bude niesť následky, ktoré nebudú pre neho dobré, no on si musí uvedomiť, že je za ne spoluzodpovedný, lebo k nim dopomohol, pretože k nim prispel aj svojou energiou. Je pod tým aj jeho podpis, jeho súhlas.“

„No čo ak bol prinútený? Čo ak len musel voliť to menšie zlo, aby sa nestalo to katastrofálne?“ spýtalo sa dievča so záujmom.

„Opakujem, voliť zlo – akékoľvek – či malé, či veľké, znamená voliť zle. A stať sa spoluvinníkom tohto zla.“

„No dobre, tak teda ten človek nebude robiť takéto rozhodnutie, no iní ho urobia za neho a čo ak sa to potom aj jeho bude dotýkať? Ak bude niesť následky chybných rozhodnutí iných, nevedomých ľudí?“

„Presne ako si povedala. Bude síce možno niesť následky chybných rozhodnutí iných, ale sám nebude mať na tom podiel, žiadnu karmu si nevytvorí a bude mať v tejto záležitosti čisté svedomie.“

„Ale čo ak sú ľudia nútení robiť takéto rozhodnutia, aby volili menšie zlo?“

„A ako nútení? Len manipuláciou temnými silami, aby sa rozhodli, volili a šírili len ďalšiu temnotu. Lenže voliť zlo – akékoľvek – sa nevypláca. Pretože týmto chybným rozhodnutím temným silám len napomáhajú, pretože nepochopili podstatu. Voliť treba vždy len dobro.“

„Ale čo ak tu taká možnosť nie je?“

„Ak nie je, tak jednoducho – nevoliť. Lebo nikto nie je povinný si vyberať len z toho, čo mu niekto naservíruje, ak si z tých možností vybrať nechce.

Ak si vezmeš obyčajných nevedomých ľudí, títo sú takí zmanipulovaní temnotou, že zlo považujú za dobro. Toto je smutné, ale v tejto fáze sa s tým nedá nič urobiť. No máme tu iných ľudí, čo už zlo identifikovali a voliť ho nechcú. A to sú práve oni, kto toto dokážu zmeniť a opraviť. Ak to neurobia oni, tak kto? Tí nevedomí asi ťažko.“

„A ako postupovať pri samotnom rozhodovaní?“

„Dobré je položiť si otázku: čo by sa stalo, keby toto urobil každý? Ak si odpovieme, tak zistíme, že keby každý volil hoci aj menšie zlo, stále je to len zlo, čo vyhralo. Ale keby si každý uvedomil, že zlo už voliť nechce – tak čo myslíš, čo by sa stalo?“ spýtala sa vedma.

Dievča na ňu pozrelo a všetko pochopilo.

„Ale čo potom má človek konkrétne urobiť?“

„Slobodný človek môže pochopením vo svojich myšlienkach vytvoriť aj nové možnosti, ktoré tu predtým neboli. Možnosť dobra, poctivého jednania a prosperity. Hlavne to nesmie vzdať a mávnuť nad tým rukou. Nesmie sa zmieriť s tým, ako to je, keď vidí, že je to nevyhovujúce. Treba túžiť po dobre a po zmene k lepšiemu a táto možnosť sa zrazu zhmotní, no najprv ju treba vytvoriť v kolektívnom vedomí. Samotná voľba menšieho zla tieto dvere k nádeji celkom zatvára, to by si mal každý človek uvedomiť. Okrem toho takto premýšľajúci človek začne veľmi silne ovplyvňovať aj tých, čo boli doteraz nevedomí a mnohí z nich tiež môžu precitnúť a pochopiť, že boli len klamaní a manipulovaní.“

„A je tu ešte jedna vec. A to je jemnohmotná neviditeľná úroveň. Ak človek odovzdá svoj hlas zlu, potom ho už nemá, lebo sa ho dobrovoľne zriekol a jediné, čo mu zostáva, je byť ticho. No ak svoj hlas zlu neodovzdal, na jemnohmotej úrovni ho stále má. A môže ho použiť – na vytvorenie toho, čo chce on sám.“