Kto nás zachráni?

Dievča kľačalo na zemi pod obrovskou slivkou a zbieralo popadané slivky.

„Vedma, nikdy som nevidela takú veľkú slivku,“ obdivovalo ten krásny strom.

„Veď už je aj poriadne stará,“ usmiala sa vedma. „Zajtra si z nich uvaríme lekvár.“

Dievča sa potešilo a začalo zbierať usilovnejšie. Po chvíli mu však čosi napadlo a spýtalo sa:

„Vedma, všade sa píše o tom, že ľudstvo je na tom tak zle, že potrebuje pomoc a keďže táto planéta je veľmi dôležitá pre celý vesmír, tak prídu mimozemšťania na vesmírnych lodiach a zachránia nás. Alebo sa otvoria portály a tí, čo budú pripravení, tak cez ne odídu do 5D. Je to tak?“

„Veru, to by bolo pekné, keby nás niekto zvonka zachránil. Ale takto to nefunguje,“ odpovedala vedma.

„A čo sa teda udeje?“ vyzvedalo dievča ďalej.

„Tí mimozemšťania neprídu. Aspoň nie takým spôsobom. Pretože oni vlastne tu už sú.“

„Naozaj? A kde? Niekde sa ukryli?“ užasnuto sa spýtalo dievča.

„Predsa tu, medzi nami. Pozri sa na dnešné deti. Koľko je autistických detí, detí s ADHD, ADD, poruchami učenia, poruchami príjmu potravy, poruchami nálad, úzkostnými poruchami, extrémne citlivých detí a detí s inými „diagnózami“. No v skutočnosti, toto všetko sú deti, ktoré majú akurát problém sa začleniť do života 3D Zeme. Prišli do obdobia zložitého frekvenčného prechodu a potrebujú celkom iný prístup. Nie ten, ktorý sa im bežne poskytuje. Všetko by bolo iné, keby rodičia čo i len tušili, koho majú doma,“ odvetila vedma.

„Toto mi nezišlo na um, že to môžu byť vtelení mimozemšťania.“

„A veru sú. Väčšina z nich, pravdaže nie všetci. Okrem toho často trpia aj alergiami, poruchami imunitného systému a podobnými diagnózami a tiež často majú alergiu na lepok alebo laktózu, čím ale len dávajú najavo, že oni potrebujú celkom inú stravu, ako je bežná. Nikdy by nedocielili zmenu, keby neboli chorí a nemali vážne zdravotné problémy. Keď sa objavia v rodine, mali by rodičia prehodnotiť svoje návyky. Lebo často im práve takéto dieťa signalizuje, že s ich stravovaním nie je niečo v poriadku.“

„Oni nám sem prišli pomáhať? Pomáhať pri zvyšovaní vibrácií?“

„Väčšina áno. Mali by pomáhať. No dnešná medicína pod vplyvom temných síl z ich výnimočnosti, nad ktorou sa bolo treba zamyslieť, urobila diagnózy a snaží sa ich obmedzovať a celú ich misiu im týmto veľmi sťažuje. Mnohé tieto deti majú veľmi vysokú frekvenciu a preto majú pod vplyvom nízkych frekvencií, čo ich obklopujú, veľké psychické problémy, čo ich rodičia vôbec nechápu. A podávaním psychiatrických liekov sa im len uzatvára šišinka mozgová, teda napojenie na Boha-Zdroj.“

„Takže tie diagnózy vlastne v skutočnosti žiadne diagnózy nie sú?“

„Nie sú. Keby ľudstvo ako celok zvýšilo svoje vibrácie, potom by to uvidelo a pochopilo. K týmto deťom treba zmeniť prístup, nie je možné ich vychovávať po starom, ani zatvárať ich do škôl a tam prevychovávať. Pretože to ani nejde.“

„Tieto deti sem prišli z iných planét ako pomoc a podpora planéte pri prechode a my sa z nich snažíme urobiť bežných 3D ľudí?“ zhrozilo sa dievča.

„To si povedala presne.“

„A to sa tí mimozemšťania predtým nevteľovali?“

„Samozrejme, že áno. Ale nebolo ich toľko veľa. Dnes je ich najviac, ako kedy na planéte bolo, kvôli prechodu, pretože sa tejto výnimočnej doby veľmi chceli zúčastniť. A to z rôznych dôvodov.“

„A prečo tie mimozemské deti, čo sa rodili predtým, netrpeli toľkými chorobami a zvládali to lepšie?“

„No jedine preto, že tí tu už veľakrát boli a dobre to tu poznajú. Niektorí tu boli aj v dobách pred miliónmi rokov. Netrpia „morskou nemocou“ zo Zeme. Sú tu ako doma. Na rozdiel od tých detí súčasnosti, ktoré sú mnohé na Zemi prvýkrát.“

„A čo teraz bude? Žijeme v matrixe a ten nás stále ovplyvňuje. Ako sa z toho môžeme vyslobodiť, keď sme neustále manipulovaní a ovládaní?“ spýtalo sa dievča.

Vedma odrazu spozornela, prestala zbierať a pozrela na dievča.

„A vieš ty vôbec, kde sa ten matrix vlastne nachádza?“ spýtala sa ho nečakane.

„No, okolo nás, je všade,“ povedalo dievča, no nebolo si isté.

„Nie. Je len a len v ľudskej mysli. Tam sa nachádza. Každý ho má vo svojej hlave.“

Dievča zostalo prekvapene sedieť. Košík so slivkami pustilo z rúk.

„To som nečakala. Matrix mám v hlave? Ale prečo nás potom pred ním nikto nezachraňuje? To nás v tom chcú nechať? Veď tí, čo sem vstúpia, sú v tom hneď až po uši.“

„Ty to celé nechápeš,“ povedala vedma. „Je to ako parádna počítačová hra. Možno vstúpiť do deja a hrať, no čo by to bolo za hru, keby si sa pokúsila vstúpiť do systému a začala zasahovať do navrhnutých postáv? Niektoré by si zmazala, niektorým by si odobrala ich schopnosti, asi by to šlo urobiť, ale je isté, že už by si si nezahrala. V minulosti sa takéto veci diali a ukázalo sa, že rôzne zásahy mali vždy len negatívne následky. A preto sa to dnes deje práve takto. Neprídu mimozemské lode a nezachránia nás. Avatari a výnimočné bytosti sem chodili, ale len keď bolo treba navrátiť rovnováhu. Pretože súčasťou hry je slobodná vôľa. Tá je nesmierne dôležitá pre Stvoriteľa a bez nej by to nemalo žiaden zmysel. A tá dávala možnosť, že sa to miestami celé vychýlilo v prospech – no jasné, že jedine temnoty. Bolo to veľakrát. A vtedy niekto ako Ježiš zasiahol a opravil to. Potom musel odísť a znova sa pokračovalo v hre.“

„A prečo? Aký je vlastne dôvod?“ nechápalo stále dievča.

„Lebo ľudia nechcú, aby zasiahli. Prišli sme sem preto, aby sme sami v sebe odhalili temnotu a sami v sebe – vo svojej mysli rozbili matrix a oslobodili sa – SAMI. Toto je naša výzva, náš level, naša megahra, do ktorej sme sa tak tešili. A tak ju tu máme. Desivú, no vzrušujúcu. Hru všetkých hier. Tak robme, čo chceme a hrajme ju. Staňme sa víťazmi tak, že prejdeme všetky tie nástrahy vo svojom vnútri, všetky prekážky, všetky výzvy, veď každú jednu sme si vytvorili my sami,“ vysvetlila vedma.

„A čo ak si niekto uvedomí, že je Jednota? Že je všetkým a každým?“ spýtalo sa dievča.

„Potom už nehrá. Z hry vypadne, lebo tak sa hrať nedá. Skrátka – vystúpi nad hru. A sleduje ju zrazu zvonka.“

„Toto chcú všetci, čo sa ženú za duchovým poznaním a osvietením. Čo však potom?“

Vedma sa schuti zasmiala.

„Neuveríš mi, no po chvíľke, a to veľmi malej chvíľke, si rýchlo vyberú telá s určitou malou karmickou záťažou v DNA a šupnú sa späť do hry. A začnú robiť „blbosti“, aby si nejakú tú karmu rýchlo vytvorili. To by si sa čudovala, koľkí takí tu dnes sú. Často je to na nich aj vidno. Sú to akoby anjeli v ľudskom tele. Lenže telo samo o sebe je plné karmických nástrah. Teda to terajšie ľudské telo. Nech sa už narodíš matke kdekoľvek na Zemi, nikdy to telo nebude čisté.“

„Ja viem, dedičný hriech.“

„No to je ono. A práve vďaka tomu preklínanému dedičnému hriechu sa tu však tá hra dá vôbec hrať.“

„A čo teda? Aký je účel hry?“

„Cieľ konkrétne tejto hry je urobiť z planéty Zem prekrásne miesto na život. Zmeniť všetko – každú jednu bunku. Dokáže to len človek. Tým, že zmení seba, svoje srdce, svoju myseľ, svoje telo, svoje vlastnosti, svoj domov, svoj život, začne ovplyvňovať a meniť okolitých ľudí, tým zmení faunu, zmení flóru, zmení nerastnú ríšu, zmení sa celučký svet – na nádheru, šťastie a prosperitu.“

„A čo tá negativita? Aká tu bude potom rovnováha?“

„Negativita, je po pochopení a spracovaní ako taký balík skúseností a zážitkov, ktorý je nám stále dostupný a je náš – navždy. No nemusíme ho otvárať, ani sa k nemu vracať. Len vieme, že je. Nikdy sa nestratí. A to je práve vyvažovanie dobra, táto transformovaná temnota.“

„A čo ten portál, čo sa stále spomína? Existuje vôbec?“

„Portál je pochopenie podstaty. Tie vnútorné dvere, ktoré sa človeku otvoria v jeho duši. Keď vie, čo má robiť. Nosí si ho stále so sebou. Vidieť ho môže len vnútorným zrakom. Môže prechádzať do vyšších dimenzií, ak pochopí, ako na to. A znova sa vrátiť do 3D, kým bude 3D na planéte existovať, kým tu budú poslední, čo sa tam budú nachádzať.“

„Prečo sa teda na duchovných stránkach píše, že nás niekto zachráni?“

„V prípade, že by naozaj hrozila deštrukcia planéty a zničenie všetkého, čo na nej je, potom by sa mohlo pristúpiť aj k takejto záchrannej akcii. Aby sa zachránila genetika živých bytostí zo Zeme. Niečo ako Noemova archa. Ale určite by neboli zachránení všetci. No táto možnosť dnes už nenastane, nehrozí nám, hoci prednedávnom bola celkom reálna.“

„No mnohí stále hovoria o tom, že niekto za nás bojuje a niečo sa deje. A že máme čakať, ako sa to vyvinie.“

„Lenže temné sily majú rôzne ťahy. A zdržiavanie prechodu k svetlu je v ich najvyššom záujme. A preto ak sa niekto snaží učičíkať ľudí, aby čakali a nič nerobili, tak toto nie je dobrá a svetlá energia. Tým nehovorím, že za ľudstvo niekto v utajení nebojuje. To sa deje, na mnohých úrovniach. No nikto, a to chcem zdôrazniť, nikto nemôže súčasne povedať ľuďom, že majú čakať. Toto je obyčajné balamutenie, falošné strhávanie pozornosti ľudí na plané sľuby, aby sa spoliehali na niečo zvonka, nie na seba, odvádzanie od pravej cesty a ukazovanie lákavých možností záchrany ľudstva, ktoré v skutočnosti ani neexistujú. Ľudia by mali začať sami sebou vyciťovať, či to je alebo nie je pravda. A zamyslieť sa nad tým, ako dlho im to už sľubujú a koľko zázračných termínov už akože prešlo, hoci sa nestalo vôbec nič. Dnes sa ľudia nemôžu spoliehať absolútne na nikoho. Len sami na seba. Na svoj tichý vnútorný hlas. Ale to by ho museli v tom neustálom hluku najprv vypočuť,“ povedala vedma.

„A ako to majú urobiť?“ spýtalo sa dievča.

„Predsa odísť do prírody a byť chvíľu v tichu a sám so sebou. A tam si položiť otázku, či nás niekto zachráni. A potom pochopia, o čom hovorím.“

„Takže všetci, čo sľubujú záchranu zvonka, klamú?“ vydesene sa spýtalo dievča.

„To nech si rozhodne každý ako chce. No jedno je isté. Je celkom vylúčené, aby niekto urobil niečo v tejto záležitosti za iných. Tu si musí každý svoje veci vyriešiť osobne. Preto sem prišiel. Jednotlivec má oveľa väčšiu moc, ako si myslí. Len si ju musí uvedomiť a neodovzdať ju niekomu inému na zlatom podnose. A o prechode to platí absolútne, každý sám ho musí vykonať. Nikto tam nikoho nemôže prepašovať ani vytiahnuť. Každý tam musí prísť SÁM.“

„A prečo sú ľudia dnes takí vystrašení? Prečo sa stále boja vojny, hladu, nedostatku, chorôb a všetkého možného? Niektorí sa na to pripravujú, zhromažďujú zásoby a podobne.“

„Ľudia sú neustále strašení temnotou. Stačí si zapnúť správy. Lenže mali by si uvedomiť jednu vec. Temnota rozhadzuje síce temné semená, no tie samé o sebe nemajú žiadnu silu. To práve ľudia im ju dávajú svojím strachom. To oni ich živia, stále dotujú energeticky, až narastú na obrovské plaziace sa rastliny, čo všetko zamorujú. Nech ľudia tvoria vo svojej budúcnosti to, čo tam chcú mať, nie to čo nechcú.“

„Ale veď nám tu hrozí apokalypsa, možno vojna, tak to vyzerá…“ namietlo dievča.

„A chcú toto ľudia?“ spýtala sa vedma prekvapivo.

„Ach, vedma! To asi žartuješ. Jasné, že nechcú,“ ihneď odvetilo dievča.

„Tak potom nech okamžite prestanú dávať svoju silu takej verzii budúcnosti, ktorú nechcú. Nech ju prestanú podporovať svojím strachom, svojimi negatívnymi myšlienkami. A ona sa celkom stratí. Temné sily s tým potom neurobia vonkoncom nič. Bez ľudskej energie všetky tieto nekalé plány stroskotajú,“ vysvetlila vedma.

„A čo konkrétne majú ľudia robiť práve teraz?“

„Pochopiť a rozhliadnuť sa. Začať sebou a všetko, čo sa nám nepáči na sebe – zmeniť. Začať snívať a vytvárať krásne nové možnosti, ako by to mohlo byť. Zamerať svoju pozornosť na veci a javy v spoločnosti, čo nie sú v súlade s krásnou budúcnosťou. A opraviť ich. Povedať si v duchu, že toto by šlo aj inak, lepšie. A hoci ja neviem, ako to zmeniť, nech sa nájde niekto, kto to bude vedieť. Želám si, aby sa objavil, túžim po tom. Takto treba premýšľať. Nie lámať nad tým palicu, že je to také zlé a aj to tak zostane. Nikdy! Pretože našu vlastnú myšlienku a silu použime na vytvorenie tejto svetlej a novej možnosti.

My nemusíme všetko vedieť a všetko zvládať opraviť. Veď na to sú tu všetky tie neobyčajné mimozemské deti. Dajme im šancu, nech si robia to, v čom sú dobré a čo sem prišli urobiť. A budeme ešte prekvapení, čo sa stane. My napravme to, čo vieme a dokážeme a to ostatné prenechajme iným. No napomôžme im svojou energiou a silou svojho krásneho a svetlého zámeru.

A postupne a pomaly prebudujme a prestavajme všetko. Nič nenechajme len tak. Nájdime všetko, čo sa nám nezdá, nepáči a čo nie je v súlade s našou víziou svetlej a krásnej budúcnosti. A vytvorme si spolu vlastným pričinením opäť Raj na Zemi.“

„Nech sa tak stane,“ povedalo dievča.