Obrázok od Joachim Schnürle z Pixabay
Dievča sa už dávno chcelo spýtať na niečo, čo sa týkalo jej obľúbenej témy.
„Vedma, povedala si, že je ešte niečo, čo sa týka chudnutia, len mi to povieš inokedy. Ja si myslím, že o tom už viem všetko. Darí sa mi skvelo, už mám celkom kontrolu nad svojou hmotnosťou a to bez akejkoľvek námahy. Tak čo to je? Čo si mi chcela povedať?“
Vedma pozrela na dievča a povedala: „Opäť musím začať tak ako minule. Kde bolo, tam bolo… a opäť to bude znieť ako rozprávka. Začnem od počiatku. Človek bol kedysi absolútne dokonalá bytosť s dokonalou DNA. Jeho bunky mali nekonečnú sebaregeneračnú schopnosť a bol takmer nesmrteľný. No prišli mimozemské bytosti a upravili túto ľudskú DNA tak, že ju takmer celú odpojili. Nechali len toľko, aby človek vôbec prežil a aby sa rozmnožoval. To, čo sa potom s človekom stalo, vidíš teraz okolo seba. Nastala obrovská degenerácia a vek ľudstva sa veľmi skrátil. Okrem toho začali pribúdať choroby a odchýlky od ideálneho stavu. A človek začal mať nadváhu. Alebo až obezitu.“
„Ale veď je správne, že sú ľudia rôzni,“ namietlo dievča.
„Ľudia boli, sú aj budú rôzni. Majú rôzne telá, rôznu výšku, rôzne vlasy, rôzne oči a podobne. Nadváhu ani obezitu nemožno ospravedlňovať rozdielnosťou ľudí, pretože to je stav človeku veľmi neprirodzený,“ povedala vedma.
„Ako to?“ opýtalo sa dievča zvedavo.
„Predstav si zvieratá v divej prírode. Nemávajú nadváhu. Ak zhromaždili zásoby tuku, tak len pre prípad hibernácie alebo dlhšieho nedostatku potravy, či iného vážneho dôvodu. Alebo si predstav novorodenca. Mal dokonalý prístup k výžive a na tele nemá takmer žiadny tuk. Dnešní ľudia majú nepretržitý prístup k potrave, preto na vytváranie tukových zásob nemajú dôvod.“
„Spomenula som si na obéznych domácich miláčikov,“ povedalo dievča smutne.
„No to je tiež jedna z ukážok ľudského pomýleného myslenia. Tieto zvieratá často už ani nedokážu dlhšie chodiť. Extrémne trpia a robia to aj za svojich pánov. Tak teda vidíš, že človek nedokáže prevziať zodpovednosť ani za tieto nevinné tvory a nedokáže ju prevziať ani za seba.“
„Ale veď vieš, aký je dnešný svet, všade sú reklamy na jedlo,“ povedalo dievča.
„Človek by sa mal zamyslieť, preto je to tak. Prečo sú ľudia tak podporovaní v prejedaní sa a súčasne sú im ako ideál krásy ukazované vychudnuté modelky? Prečo je v obchodoch toľko nezdravých potravín? Prečo sú malé deti podporované v jedení sladkostí? Prečo keď sa chceš zdravo najesť, musíš si to väčšinou vyrobiť sám?“
„A prečo teda?“ opýtalo sa dievča.
„Hlavný dôvod je, že ľudia sú do tohto manipulovaní. Sú manipulovaní v oblasti stravovania. Sú utvrdzovaní v tom, že je normálne mať nadváhu. Že je prirodzené, že majú napríklad ženy v strednom veku desať-pätnásť kíl navyše. Stále to vyzerá neškodne, veď ony stále vyzerajú tak dobre. Alebo bežný muž okolo päťdesiatky, väčšinou nadváha okolo dvadsať kíl. Tiež je to zdanlivo v poriadku, veď on vyzerá tak mužne a silne. Až na to, že toto nie sú svaly. Toto je tuk. A žiaľ, veľa z neho je uloženého práve okolo vnútorných orgánov. Je to raj chorôb všetkých druhov. Ľudia sú takto programovaní k zväčšeniu utrpenia a týmto k zväčšeniu produkovanej negatívnej energie.“
„Ale veľa ľudí s nadváhou aj obezitou sú s týmto stavom vyrovnaní a niektorí sú spokojní s tým ako vyzerajú,“ namietlo dievča.
„Možno sú, možno nie sú. Mám na to test. Predstav si, že jedného dňa sa pred tebou zjaví kúzelná víla s tá ti sľúbi, že okamžite premení tvoje telo na také ideálne, aké len práve ono môže byť. Tak to precíť. Aký by bol tvoj absolútny ideál?“ spýtala sa vedma.
„To viem presne! Chcela by som byť ako modelka! A to práve aj som, vďaka tebe,“ usmialo sa dievča.
„Lenže ľudia majú rôzne ideály. Napríklad niektoré ženy by chceli mať kypré ženské tvary, niektoré vyšportovanú postavu. Ale ide o to, či nie je náhodou tento ideál vo veľkom rozpore so skutočnosťou. Lebo ak je, potom si niekto darmo nahovára, že je so svojím zjavom spokojný. Niekde hlboko vo vnútri nie je.“
„A ako človek vie, aké by malo byť práve jeho ideálne telo?“ opýtalo sa dievča.
„Ak si predstavíme mladého človeka okolo dvadsiatky, pravda v prípade, že už ako dieťa nemal nadváhu, tak potom toto je ten ideál.“
„Tým myslíš, že žena v päťdesiatke by mala mať rovnakú postavu ako keď mala dvadsať?“ užaslo dievča.
„Presne to si myslím. Ľudia by mali vyhľadať svoje staré fotky a dobre sa pozrieť na seba v mladosti,“ odvetila vedma.
„A čo muži?“
„Keby si vybudovali prirodzené svaly, pravda nie vďaka podpornej chémii, tak by mali možno pár kíl navyše. Ale nie tuku.“
„To je neuveriteľné,“ čudovalo sa dievča.
„Bolo by to celkom možné, keby ľudia pochopili, čo sa tu s nimi vlastne deje. Že je to celé naplánovaná manipulácia vedomia, že sú vedení niekým do zničenia seba samého, že si od detstva celý čas len ubližujú,“ povedala vedma.
„Čo sa s tým dá urobiť?“
„Hlavne si uvedomiť, aká je pravda. Uvedomiť si, že je to len program. Pozrieť sa tejto krutej realite priamo do očí a začať pomaly ale isto cielene robiť protiopatrenia. A tie rozhodne nespočívajú v radách na chudnutie, čo sú uvedené na internete. Návod je tu: Nechudni, ale schudni. Je toho oveľa viac. Ale s pochopením pravdy prichádza akési oslobodenie od tohto programu. A preto všetko, čo majú urobiť, im pôjde ľahšie, ako si myslia.“
„Ale veď si vravela, že sme boli ovplyvnení na úrovni DNA. Že nám tam niečo odpojili. Tak ako by sme to mohli zmeniť?“
„Veď práve o tom celý čas hovorím. Čo nám tam oni odpojili, my si teraz zapojíme naspäť!“ povedala vedma s veľkým úsmevom.
„Vedma, ja žasnem. A to sa robí takto?“
„Presne takto. Ja to viem.“
Dievča sa spýtalo: „A exitujú aj výnimky? Ľudia, ktorí proste majú mať nadváhu?“
„Existujú, ale to môžu zistiť až oni sami, keď rozbijú matrixové programy, či sú alebo nie sú touto výnimkou.“
Po chvíli vedma pokračovala:
„Ešte by som chcela spomenúť jednu dôležitú vec. K svojmu telu treba pristupovať vždy s láskou a úctou, nech už vyzerá akokoľvek, pretože si ich zaslúži. Nie je dobré sa týrať, niečo si vyčítať alebo sa nenávidieť. Toto všetko sú len programy. Treba sa len prebudiť a toto celé rozlámať ako temnú škrupinu. Ten stav nášho ideálneho tela tam niekde leží, je ukrytý hlboko v našich bunkách. Oni vedia, čo majú robiť, len im to musíme dovoliť.“