Pre lepšie pochopenie súvislostí Ti doporučujem, aby si si čítal tieto rozprávky chronologicky.
Dievča si prisadlo k vedme na lavičku a bolo veľmi spokojné samé so sebou. Myslelo si, že už teraz mu vedma prezradí, ako byť zdravou, krásnou, šťastnou a štíhlou. No vedma nevyzerala veľmi spokojne.“
„Ešte tu máme ďalšie závislosti,“ povedala sucho.
„Ale, vedma, aké ďalšie závislosti? To je vylúčené,“ namietlo dievča.
„Napríklad cukor,“ odpovedala vedma.
„Čože?“ vyhŕklo dievča, ktoré práve v ruke držalo čokoládovú tyčinku. Rýchlo ju schovalo do vrecka a premýšľalo.
„Cukor je v pohode. Nie je nebezpečný, inak by ho predsa nedávali do všetkého, no nie?“
„Naozaj?“ opýtala sa vedma.
Dievča si vzdychlo: „Tak teda dobre. Na internete sa píše, že je to „biely jed“, ale sú to len také reči. Veď ho jedia všetci.“
„Ale ty nie si všetci,“ povedala vedma. „Ty chceš byť zdravá a šťastná a oni nechcú.“
Dievča vyskočilo z lavičky na rovné nohy a pokrútilo hlavou: „Čo to rozprávaš, vedma? Ako si na toto prišla? Veď predsa každý chce byť zdravý a šťastný! Úplne každý!“
„No tak mi vysvetli, prečo by niekto, kto chce byť zdravý a komu na sebe záleží, jedol niečo, čo sa nazýva „biely jed“?“
Dievča sa zarazilo, lebo na toto nevedelo odpovedať, no vôbec sa mu nepáčila táto debata.
„To je absolútne vylúčené, aby som sa vzdala cukru. Keď som nervózna, tak si musím dať čokoládu alebo zmrzlinu. A každé ráno jedávam sladké pečivo, bez toho moje raňajky nemôžu byť. A moje najobľúbenejšie jedlo sú palacinky.“
„Tak to vidíš. Si závislá,“ povedala vedma, otočila sa a odchádzala do chalúpky. Dievča sa zarazilo a chvíľu premýšľalo.
„Počkaj, počkaj!“ prosilo. „Čo mám urobiť?“
„Musíš vynechať cukor na dva mesiace.“
„Už je to tu zase,“ vzdychlo si dievča. „Tak teda fajn, ja to skúsim. Prestanem jesť biely cukor a budem jesť len hnedý.“
„Nie. Cukor je cukor, nesmieš ani ten.“
„Tak budem používať umelé sladidlá, to je v pohode, nie?“ skúšalo dievča.
„To nemyslíš vážne? A to hovoríš o zdraví?“ opýtala sa vedma.
„Ale ja cukor potrebujem.“
„Tak jedz ovocie. Pozri, ja jedávam jablká s orechmi.“
Dievča to prekvapilo.
„Ty ješ orechy? To máš také dobré zuby?“
Vedma sa usmiala a ukázala krásne biele zuby.
„Nikdy sa mi nepokazili. Nejedla som cukor.“
Dievča sa zhlboka nadýchlo a zostalo ticho stáť. Po chvíli sa nesmelo ozvalo:
„A môžem jesť med?“
„Med môžeš, ale nepreháňaj to s ním. Môžeš aj javorový sirup.“
„Ja to teda skúsim. A nedalo by sa to skrátiť na mesiac?“
„Dva mesiace,“ nekompromisne povedala vedma.
„No dobre,“ prikývlo dievča nakoniec. „A môžem dojesť ešte túto tyčinku?“
Vedma na neho pobavene pozrela a ono sa hneď opravilo: „Dobre, dobre, to bol len žart. Chápem, dva mesiace – žiaden cukor. Tak sa zbavím závislosti na ňom. A čo potom?“
„To uvidíme potom,“ odpovedala vedma.