Nechudni, ale schudni

Dievča sa natešene s čajíkom v ruke posadilo k vedme:

„Dnes budeme hovoriť o chudnutí. To je náhodou moja obľúbená téma. Potrebuješ vedieť, koľko chcem schudnúť?“

„Nie,“ odpovedala vedma, „to je mi jedno.“

„A nechceš vedieť ani moju hmotnosť?“

„Aj to je mi jedno,“ mávla vedma rukou.

Dievča myklo plecami a začalo: „Ja o tom náhodou dosť veľa viem. Pozri, internet je plný rád a návodov na chudnutie. Hneď ti všetko vysvetlím. Nebudem hovoriť o tabletkách a takzvaných zázračných prípravkoch, lebo viem, že by si ma zrušila, že je to nezdravé. Tak ti poviem o tých zdravých možnostiach.“

„Počúvam,“ so záujmom prikývla vedma.

„Hlavne sa musíš začať obmedzovať v jedle, musíš obmedziť hlavne tuky a sacharidy. Musíš cvičiť  alebo inak športovať, aby si spaľovala kalórie. Vlastne by si mala mať ich vyvážený príjem a výdaj. A neustále si to musíš sledovať a dávať si pozor. Najlepšie, ak si to celé vypočítaš. Ešte funguje, ak piješ pohár vody pol hodinu pred jedlom. Alebo niektoré rastliny alebo bylinky pomáhajú,“ dokončilo dievča.

„A schudla si?“ opýtala sa vedma.

„No jasné. Už asi trikrát,“ odpovedalo dievča.

„Trikrát?“ opýtala sa vedma a pozrela na dievča pobaveným pohľadom.

Dievča sa zrazu zarazilo a dodalo: „No pravdaže, potom som prestala s diétou aj s cvičením na chudnutie a za pár mesiacov som to nabrala naspäť.“

„A prečo si prestala?“ opýtala sa vedma.

„Lebo to bolo strašné sa tak obmedzovať. Stále som len myslela na jedlo. Spať som chodila hladná. Snívalo sa mi o čokoláde. Fakt sa to nedalo už vydržať, tak som sa vrátila do normálu.“ Zrazu sa však opravilo: „Teda, do bývalého normálu. Veď dnes sa už stravujem celkom inak. To je čudné, ako je možné, že teraz som vôbec netrpela? Len na začiatku. Mám pocit, že sa takto dokážem stravovať akokoľvek dlho. Čo sa zmenilo?“

„Zbavila si sa závislostí na jedle, to preto,“ odpovedala vedma. „Ale vráť sa k tomu, čo si vravela o tom, aké je chudnutie ťažké.“

„No veru je. Veľmi ťažké. To vedia všetci. Ale niekto to zvládne, tie návody na internete sú a každý môže chudnúť podľa nich.“

„Môže chudnúť, ale nie schudnúť,“ povedala sucho vedma.

Dievča sa prekvapilo.

„Čože? Ty to spochybňuješ?“

„Áno,“ pokojne odpovedala vedma, „všetky tie návody, to je len kopa nezmyslov. Nefungujú a ani nemôžu. Je pravda, že treba dodržiavať rovnováhu, ale aj o tom, čo to je rovnováha, nemajú ani zdania.“

„Ako to môžeš povedať?“ zhrozilo sa dievča. „Veď to sú rady od odborníkov. Mnohí to vyštudovali!“

„Tak sa rozhliadni po svete,“ odpovedala vedma. „Vidíš tam krásnych, štíhlych a spokojných ľudí?“

„To nie. Práve naopak. Všade sa o tom píše. Že nadváha a obezita je rozšírená dokonca už aj medzi deťmi. Ale počkaj, tým chceš povedať, že človek s nadváhou nemôže byť krásny?“

Vedma sa pozrela na dievča, ktoré sa práve cítilo, že by sa najradšej prepadlo pod zem, veď aj ono malo nadváhu a následne povedala: „Ľudia s nadváhou môžu byť krásni, ak sú so sebou spokojní. Ale či sú spokojné aj ich bedrové kĺby a ich kolená, či je spokojná ich chrbtica, to je otázka.“

„Áno, chápem, ešte si nespomenula cievy a črevá a podobne. Je mi to jasné.“

Dievča zosmutnelo, no potom nesmelo začalo: „Ale ty vieš, čo je vo veci, však? Tak mi teda prezraď, čo je ten problém?“ opýtalo sa s veľkou nádejou v očiach.

„Problém je v tom, že ľudia hladujú,“ povedala prekvapivo vedma.

„Myslíš tým, že hladujú pri diéte?“

„Nie, myslím, že hladujú neustále. Väčšina z nich.“

Dievča bolo v šoku. Namietlo: „Ale veď jedla je dostatok, všetci majú dostatok, teda aspoň u nás, aj pestrú stravu, tak ako to myslíš, že hladujú?“

„Prijímajú potravu, ale len slabú výživu,“ odvetila vedma.

„Myslíš, že v našej potrave chýbajú určité vitamíny a minerály, že je ochudobnená kvôli intenzívnemu poľnohospodárstvu? Umelými hnojivami, pesticídmi a tak?“

„Nie, hoci aj to je pravda. Majú zanesené cievy, teda výživa z jedla sa nedostáva do buniek tak, ako by sa mala, no to nie je to hlavné. Im chýba výživa – a tou je Živa, životodarná energia, čo sa nachádza úplne všade a vo všetkom.“

„Čože? Živa? Čo to je?“ nechápalo dievča.

„Inak povedané, prána.“

„Aha, viem čo je prána. Existujú ľudia, čo sa živia pránickou výživou a niektorí vôbec nič nejedia. Ale prečo to voláš Živa a nie prána?“ opýtalo sa dievča.

„Pretože my sme Slovania a toto je prekrásne slovanské slovo, ktoré sa dodnes vyskytuje v mnohých našich slovách, našťastie: výživa, obživa, poživeň, život, živobytie, byť nažive.“

„Dobre, ale ako toto môže súvisieť s obyčajnými ľuďmi?“

„Súvisí to tak, že v každej plodine, potravine, vode, proste vo všetkom, čo jeme a pijeme, sa nachádza Živa a my ju prijímame jedením a pitím, pretože sme zabudli, že kedysi sme ju čerpali celkom inak – zo vzduchu prirodzene dýchaním alebo aj pokožkou.“

„To je teda niečo!“ dievča bolo celkom nadšené. „A kedy to bolo? To sme sa v dejepise neučili.“

„To ma ani neprekvapuje,“ povedala vedma.

„Čo sa teda deje? Prečo ľudia hladujú, hoci je jedla dosť a aj tá Živa je všade?“

„Musím ti vysvetliť, že človek dokáže čerpať aj dnes túto jemnú energiu rôznymi spôsobmi. Napríklad zo slnka, z prírody, z meditácií, vizualizácií, z cvičení aj inak. Ale celkom najlepší spôsob pre obyčajných ľudí je robiť niečo, z čoho majú radosť,“ vysvetlila vedma.

„Čo? Tým chceš povedať, že keď človek robí niečo, čo má rád, tak sa vlastne vyživuje?“

„Áno. Napríklad deti, keď sa hrajú, sú vo frekvencii radosti, tak vôbec nepotrebujú jesť. To len matky ich donekonečna nútia, lebo je práve napríklad čas obeda. Ani zamilovaní ľudia nebývajú hladní, na jedlo si často celé hodiny ani nespomenú. Alebo keď je niekto vonku pri vode alebo na slnku, tiež často nebýva hladný. To všetko je Živa.“

„Čo sa teda zmenilo? Prečo ľudia majú tejto výživy menej? Prečo ich to núti stále jesť a jesť?“

„Pretože sa vo všeobecnosti veľmi oddialili od prírody. Zavreli sa do bytov, pohybujú sa v zamorenom škodlivom prostredí, často podliehajú stresu a tiež, to čo jedia je už dosť chudobné na Živu, hoci to môže byť kaloricky bohaté jedlo. A k tomu pridaj ešte závislosti na potrave, o ktorých sme už hovorili.“

„A čo je teda najhodnotnejšie jedlo z hľadiska Živy?“ so záujmom sa spýtalo dievča.

„Napríklad práve odtrhnuté jablko zo stromu alebo zelenina vytiahnutá zo záhradky. Všetko čerstvé, najlepšie do troch dní po odtrhnutí. Skladovaním, varením a akoukoľvek inou úpravou sa táto jemná energia stráca, pravda, vždy tam nejaká zostane.“

„Ach, rozumiem. Veď čo jedia dnešní ľudia? Samé varené, pečené a dlhodobo skladované potraviny. A k tomu ten všadeprítomný stres a na prechádzku idú do nákupného centra.“ Dievča zosmutnelo.

„A čo sa deje s človekom, keď je hladný?“ ozvalo sa po chvíli.

„Vysvetlím ti to,“ prehovorila vedma. „Telo nerado hladuje. Veľmi ho to stresuje a ubližuje mu to. Tak sa bráni tak, že začína ukladať tuky. V tomto mali vaši výživoví poradcovia pravdu, ale akosi nepochopili, čo je to za energiu, ktorá je najdôležitejšia. A tiež opačne. Keď telo pochopí, že živa je dodávaná, že je trvalo dostupná, je jej vždy dosť aj nadbytok, čo myslíš, čo urobí?“

„Začne chudnúť?“ skúsilo dievča.

„Áno, začne sa zbavovať tukov. Nepotrebuje už zásoby, keď je všetkého dostatok. Dám ti príklad. Predstav si, že máš vo svojom dome na prízemí nonstop otvorený obchod, kde môžeš kedykoľvek zabehnúť hoci aj v papučiach. Majú tam vždy všetko. Robila by si si doma v tom prípade nejaké zásoby?“

„To určite nie,“ hneď odpovedalo dievča. „Rozumiem. Takže stačí, keď sa budem viac radovať a menej stresovať?“

„Mala by si poznať všetky spôsoby získavania životodarnej energie a využívať ich.“

„Aha, chápem. Potom vlastne človek môže jesť koľko chce, nemusí sa ani obmedzovať a ani nikdy nebude hladný.“

„Presne tak.“

„Čítala som, že ľudia často skúsia celkom prejsť na Živu – pránu, ale to nedokážu a vrátia sa späť k jedeniu. Prečo je to tak?“

„Opäť je to o frekvencii, Človek sa frekvenčne celkom zmení, keď sa vyživuje Živou. Veľmi sa zjemní. No ak sa nachádza v negatívnom a stresujúcom prostredí, vznikne obrovská nerovnováha, ktorá ho ovplyvňuje, akoby telu prístup k tejto energii čiastočne uzatvárala. V dnešných časoch je preto oveľa ľahšie byť na Žive v harmonickom prostredí.“

„To je dnes veľmi ťažké,“ zosmutnelo dievča.

„Ale tým nehovorím, že nemáme Živu čerpať. Práveže musíme. Ale popri inej forme výživy. A do určitej miery to aj podvedome robíme, to som už hovorila.“

Chvíľu obe mlčali, no vtom sa vedma ozvala:

„Hovorili sme o slovách, tak ti musím ešte niečo spomenúť. Všimni si výraz: byť nažive – byť na Žive, teraz ti to už dáva celkom iný význam. A k tomu si prirovnaj tie vaše používané jed-lo, p-otrava, p-otraviny. Musíš si rozmyslieť, či budeš prijímať potravu alebo výživu. Nauč sa rozlišovať.“

„Aha, ďakujem ti, vedma. Teraz už presne viem, čo mám robiť. Toto už nie je také ťažké, ako prestať jesť cukor, však?“

„Nie, je to len o pochopení.“

„Chceš mi ešte niečo povedať o chudnutí?“

„Áno, ale celkom inokedy, pretože to sa týka ešte celkom inej témy.“

„Tak dobre“, súhlasilo dievča. Bolo spokojné a zrazu videlo, kde robilo celý čas chybu. Jeho úsmev od ucha k uchu vedme naznačil, že všetko pochopilo.