Obrázok od Jill Wellington z Pixabay
Pre lepšie pochopenie súvislostí Ti doporučujem, aby si si čítal tieto rozprávky chronologicky.
Dievča sa vrátilo k vedme po dvoch mesiacoch. Prestreli si do trávy červenú károvanú deku a posadili s na ňu. Dievča vytiahlo z batoha ovocie, čo prinieslo a poukladalo ho do stredu deky.
„Toto som ti priniesla. Je umyté,“ povedalo.
„Ďakujem,“ odpovedala vedma. „Tak rozprávaj.“
Dievča si sadlo do tureckého sedu a začalo: „Toto bolo veľmi zaujímavé. Veľmi ma to, čo sa dialo, prekvapilo.“
„Čo ťa prekvapilo?“ opýtala sa vedma.
„Vlastne všetko,“ odvetilo dievča veselo. „Začalo to tak, že som prišla domov a vypratala som teda chladničku a čiastočne aj špajzu. Odstránila som všetko, čo si mi zakázala. Naozaj dôsledne, prisahám!“
„Ja viem,“ usmiala sa vedma.
„Nevyhodila som to, ale dala susedom. Potom som začala premýšľať, čo budem vlastne jesť. Bála som sa, že sa nenajem v našej jedálni, ale bola som prekvapená. Vždy som si tam niečo našla, napríklad jedlá zo strukovín, jedlá zo zeleniny alebo šaláty. Aj polievky, teda niektoré, hlavne zeleninové. Naučila som sa robiť rôzne placky, fašírky, zeleninové nákypy, prívarky. Zahusťovala som ich hráškou (hrachovou múkou) alebo pohánkovou múkou.“
„Dobre, pokračuj.“
„Na raňajky som jedla vločky alebo ovsenú kašu. Jedla som to s medom a banánmi. Začala som jesť semienka a orechy, nakúpila som všetky druhy, lebo som ani nevedela, či mi vlastne chutia.“
„A chutia?“
„Áno, všetky druhy. Potom som jedla cestoviny, ale len ryžové a špaldové so zeleninou. Dávala som si velikánske porcie, lebo som sa bála, že budem hladná. Zo začiatku som mala obrovskú chuť na sladké. Chýbal mi chlieb a to tak strašne, že som ho nemohla ani len vidieť, lebo by som neodolala. A rovnako som slintala aj nad syrmi. Tak som si kúpila tofu a snažila sa moje chute nejako prekabátiť. Mlieko som veľmi ani predtým nepila, takže mi nechýbalo. Ale ak bolo treba, nahradila som ho rastlinnými mliekami. V obchode som musela regály s týmito zakázanými výrobkami zďaleka obchádzať. Ale zaťala som zuby a vydržala som. A potom som sa vynašla. Naštudovala som recepty a začala si piecť vlastné koláče, kde som pšenicu nahradila špaldou a ovsom a cukor medom. Vajíčka si mi našťastie nezakázala, tak sa mi dobre pieklo. Tie koláče boli iné, uznávam, spočiatku mi veľmi nechutili, ale aspoň boli sladké. Vyskúšala som rôzne druhy a vlastne stále som niečo jedla.“
„A čo bolo potom?“
„Časom tie chute prešli. Normálne sa stratili. Ja tomu stále neverím! Prekvapivo mi však začali veľmi chutiť tie moje koláče a to aj napriek tomu, že som v nich zmenšila množstvo medu. Maškrtila som najmä sušené ovocie, obzvlášť figy a datle. A samozrejme orechy a semienka. Ani som netušila, koľko druhov ich existuje. Objavila som aj rastlinné mlieka a veľmi som si ich obľúbila, najmä mandľové. A vyrábala som si aj vlastnú chalvu len z pomletých semienok, medu a kakaa. Mňam! Kam sa na to hrabe čokoláda?“
„A ako si na tom teraz?“ so záujmom sa opýtala vedma.
„Teraz po dvoch mesiacoch chodím v obchode vedľa regálov so sladkosťami aj slanými čipsami bez povšimnutia. Ani mi nenapadne si tam niečo kúpiť. Ja tomu stále neverím! Rovnako aj mliečne výrobky a chleba. A to som si myslela, že bez chleba sa nedá žiť! Ja sa absolútne nespoznávam,“ dokončilo dievča nadšene.
„No výborne,“ povedala vedma. „Čo sa týka závislostí na jedle, už sú všetky preč. Tak teraz po dvoch mesiacoch sa môžeš vrátiť k svojmu pôvodnému spôsobu stravovania.“
Dievča sa na ňu neveriacky pozrelo: „To si hovoríš vedma? Hádam len žartuješ? Žeby som sa vrátila do toho predtým, keď už viem, aké je super stravovať sa zdravo? Určite sa nevrátim k mliečnym výrobkom, lebo mi už akosi nevoňajú. Chlieb mi nechýba, tak prečo by som ho jedla? A čo sa týka pšenice, občas síce nejakú zjem, ale rozhodne sa budem snažiť, aby väčšinu múky, čo jem, tvorila špalda a iné obilniny. A cukru sa tiež budem vyhýbať, lebo som zistila, že sa to dá a ani to nie je také ťažké. Aj ten bude občas niekde v potrave, ale jeho množstvo znížim na minimum. A vieš čo je zaujímavé. Ja už vôbec nemám chuť na vyprážaný syr.“
„Dobre.“
„Čo dobre, predsa výborne! Cítim sa skvelo a je mi aj lepšie, mám pocit, akoby sa moje telo vyčistilo. A mám aj krajšiu pleť a schudla som tri kilá. Pravda, mohla by som aj viac.“
„Áno, viem. O chudnutí sme ešte nehovorili.“
„Ty ma neprestaneš udivovať. Veď to celé bolo o inej diéte a teda o chudnutí, nie?“
„Nie,“ povedala vedma. „Toto bolo o závislostiach.“
„Ešte mám jednu otázku,“ ozvalo sa zrazu dievča so záujmom. „Keby som sa naozaj rozhodla vrátiť k starým stravovacím návykom, ty by si mi to vážne dovolila?“
„Ja ti nemôžem nič zakazovať. Len som ti chcela navrátiť slobodnú vôľu,“ odvetila vedma.
„To chceš povedať, že som ju predtým nemala?“
„V oblasti výživy nie.“
Dievča zostalo zarazené.