Obrázok od Giacomo Zanni z Pixabay
Dievča prišlo k vedme veľmi rozrušené. Bolo nespokojné s toľkými vecami, čo sa v jej svete diali. Ponáhľalo sa o tom vedme porozprávať.
„Vedma, tento svet je celkom šialený. Dejú sa také absurdné veci. A ľudia sú už veľmi nahnevaní a majú toho dosť. Akoby už videli, čo sa deje a ich trpezlivosť sa vytráca. Vnútorne sa búria, sú nespokojní a veľmi nadávajú,“ povedalo.
Vedma spozornela a povedala: „Ak len nadávajú, hromžia a vyjadrujú svoj odpor takýmto spôsobom, toto je len podpora temnej strany, ktorá ich dusí. Ale existuje taký spôsob, hoci aj nadávania, ktorý je naopak veľmi konštruktívny.“
„Ale vedma, čo je to za nezmysel? Ako by mohlo byť nadávanie konštruktívne?“ opýtalo sa dievča, krútiac hlavou.
„Je to takto. Napríklad si vezmi chlapov v krčme. Zídu sa tam, niečo popíjajú, nehovorím, že toto schvaľujem. Ale uvedomujem si, že sa potrebujú stretávať s niekým podobným, kto im rozumie a kde sa môžu prejaviť takí, akí v skutočnosti sú. Čo sa im doma alebo v práci často nedá. A potom prídu na rad témy ako politika, situácia v spoločnosti a iné záležitosti, čo ich trápia.“
„No veď práve! A toto končí len nadávkami,“ povedalo dievča.
„Chcem ti vysvetliť ten rozdiel. Ak je to len prejav zlosti, nenávisti či nespokojnosti, či akýkoľvek nesúhlas podporený negatívnou energiou, všetko toto je voda na mlyn tým, na ktorých práve nadávajú. Oni im takto vlastne pomáhajú a dávajú im aj svoju energiu, hoci o tom netušia. Ak to potom ukončia vetami typu:
My s tým aj tak nič neurobíme.
Páni si vždy budú robiť čo chcú a len hrabať pre seba.
Aj tak sa nikdy nič nezmení.
Všetko je stále len horšie a horšie.
My aj tak nemáme šancu niečo ovplyvniť.
Čo už len my zmôžeme?
Potom je to práve tak, ako som pred chvíľou povedala. Práve prispeli svojou silou myšlienky a svojou energiou temnote, ktorá sa ich snaží zotročiť,“ vysvetlila vedma.
„A čo teda s tým? Dá sa to urobiť aj inak?“ spýtalo sa dievča.
„Dá. Ak na konci ich prejavu nesúhlasu s javmi v spoločnosti, nech je už akýkoľvek, hoci aj plný nadávok a hromženia na všetko možné, nech povedia niečo v tomto zmysle:
Kiežby sa to všetko zmenilo k lepšiemu.
Keby sa nám tu už konečne dalo voľne dýchať.
Keby sa našiel niekto, kto toto bude vedieť napraviť.
Nech sa medzi politikmi nájdu skutočne čestní a morálne silní ľudia.
Keby ľudia pochopili, že toto majú vo svojich vlastných rukách.
Musí tu byť spôsob, ako sa toto všetko dá napraviť!
Keby takto títo muži zakončili svoj dialóg, to by si sa čudovala, čo by sa udialo,“ ukončila to vedma.
„A čo také? Veď to nič neznamená,“ namietlo dievča nespokojne.
„Ako by nie? Veď práve týmto by urobili presný opak. Ich energia a sila myšlienky by išla do kolektívneho podvedomia, kde by sa spojila s ostatnými, čo si želajú zmenu. Týmto by sa svojou túžbou pripojili k odboju a napomohli by tej zmene, ktorú si v skutočnosti prajú,“ vysvetlila vedma.
Vedomý odboj proti kolektívnemu podvedomiu. Áno, také sú cestičky partizána.
No… s tou spoločnosťou chlapov v krčmách je pravda, že tam sa o problémoch diskutovalo, no ale sa aj riešili. Neraz som sa takých diskusii zúčastnil. A riešenia boli celkom konštruktívne. Tam sme vyriešili všetky problémy, dokonca niekedy aj také, ktorým sme za triezva ani nerozumeli. Záležalo, aká bola spoločnosť. Tam prehovorili aj nemí chlapi, v kostole sa také zázraky nediali. No, žarty bokom, ale fakt sa problémy riešili, padali návrhy a prevládal skôr optimizmus ako pesimizmus. Všetci boli zbavení strachu, preto to začalo byť konštruktívne. Riešila sa hlavne politika. No potom všetko.. Skôr by som povedal, že tieto výrazy, ako, že sa to nedá, kto to urobí? Ja nič nezmôžem, iné nám nič neostáva a pod. to … skôr v práci sa objavovali . Viď, aj Covidová pandémia. Tu sa prejavovali tie negatívne vyjadrenia: „musím sa testovať, musel som sa očkovať, lebo, lebo práca, rodina atď. Nikto nepovedal, spojme sa a poďme spolu proti zamestnávateľovi, nemôže to od nás vyžadovať atď. Hoci vedeli , že právo je na ich strane,, ale aj tak, ľudia radšej postúpili test, alebo očkovanie, aby mali pokoj. No , samozrejme, že nie všetci, našli sa aj takí, ktorí ostro protestovali, nepodľahli panike a nebolo ich málo. No a v tých krčmách, od ich zriadenia, chlapi stále riešili problémy. No teraz…. krčmy pomaly zanikajú /čo je správne/ a chodia tam už asi len závislí. Takže, spoločenské zhromaždišťa v podstate zanikli, preto všetci sedíme pri internete a…. neviem, či čítame, alebo riešime problémy. Kto ako. Ak povieme pravdu, ktorá sa „iným“ nepáči, vymažú ju, alebo ju nezverejnia . V krčme sa to nedalo. Naopak, čo sa povedalo v krčme, to sa veľmi rýchlo šírilo. Takže už vtedy sme mali internet, o sile minimálne 4G, len sme o tom nevedeli… alebo… bol ináč pomenovaný.