Obrázok od Stefan Keller z Pixabay
Pre lepšie pochopenie súvislostí Ti doporučujem, aby si si čítal tieto rozprávky chronologicky.
Dievča sa vrátilo z prechádzky v lesíku v okolí vedminej chalúpky. Veľa premýšľalo o živote a o ľuďoch a vtom mu niečo napadlo:
„Vedma, chcem sa spýtať na televíziu? Predtým si mi hovorila, že mobilný telefón neustále niečo vyhráva. Je to tak aj s televízorom? Ja ho teda často nepozerám, ale veľa ľudí pri ňom trávi celé hodiny, aj malé deti.“
Vedma zvážnela a zahľadela sa do diaľky cez kopce. Chvíľu bola ticho a potom povedala: „To je rôzne. Tých pesničiek je viacej.“
„A hrajú stále? Aj keď pozeráš napríklad rozprávku alebo prírodopisný film?“
„Stále,“ odpovedala vedma smutne.
„No tak mi povedz slová niektorých z nich, nech som v obraze,“ dobre sa bavilo dievča.
Vedma nadobudla zvláštny bezduchý výraz tváre a spustila mechanickým hlasom:
„Ver mi, ver mi, ver mi!
Poslúchaj, poslúchaj, poslúchaj!
Si hladný, si hladný, si hladný!
Nakupuj, nakupuj, nakupuj! – a toto stále dookola.“
Vedmu striaslo a dodala: „To sú len niektoré. Sú aj oveľa horšie až nechutné a to nielen v nočných hodinách.“
Dievča jej skočilo do reči:
„Už prestaň! Stačilo! To sa nedá počúvať!“
„To sa naozaj nedá počúvať,“ ticho povedala vedma.

Ten hlas pomerne rýchlo vytvorí u diváka závislosť na sebe samom. Divák si v svetlej chvíľke, keď nie je práve hypnotizovaný hlasom síce uvedomí, že mu televízor dlhodobo škodí, ale so svojou závislosťou si už poradiť nevie. A tak ostáva všetko po starom.
TV kanál KANÁL