Superhrdina medzi nami

Dievča prišlo k vedme veľmi natešené. Hneď sa ponáhľalo vyrozprávať jej svoje zážitky.

„Vedma, bola som tento týždeň v kine. Vieš, ja milujem sci-fi filmy. Filmy o superhrdinoch, Avengeroch a podobných. No, ty asi nevieš, kto to je, však?“ dodalo smutne.

„Viem veľmi dobre, kto to je,“ prekvapivo povedala vedma.

„A ty tie filmy poznáš?“ užasnuto sa spýtalo dievča.

„Poznám ich lepšie ako ktokoľvek iný,“ povedala vedma záhadne.

„A čo na ne hovoríš?“

„Že je v nich viac pravdy ako v bežnom spravodajstve. Len ju treba pohľadať medzi riadkami,“ usmiala sa vedma.

Dievča sa potešilo a nadšene pokračovalo:

„Mňa na nich najviac zaujalo to, že sa v nich len tak objavia superhrdinovia, zachránia celý svet pred apokalypsou a potom sa ticho vytratia a ľudstvo sa ani len to nedozvie, že mu niečo hrozilo. Aký to dáva zmyslel? Môže to byť takto aj v skutočnosti?“ spýtalo sa dievča a uprelo na vedmu nedočkavý pohľad.

„Je to naozaj takto, moja. Presne takto sa to deje,“ povedala vedma. „A veru sa to stalo aj nedávno.“

„Nedávno? Povedz mi o tom viac,“ žiadalo dievča.

„Boli rôzne zásahy. Ale ja ti spomeniem ten najdôležitejší v posledných rokoch. To, čo sa udialo, bolo úplne fatálne, no napriek tomu o tom ľudia vôbec nevedia,“ povedala vedma.

„O čo ide?“

„Ide o to, že takéhoto superhrdinu majú aj tu, susedné Čechy, a sotva kto o ňom tuší.“

„A kto to je?“ zaujímalo sa dievča.

„Jeden muž asi pred dvadsiatimi rokmi začal varovať pred nebezpečenstvom čipovania ľudí. Rozbehol veľkú kampaň odporu, venoval tomu všetku svoju vôľu a energiu, ktorá nebola malá, lebo mal veľmi veľkú podporu. A v tých časoch sa mu podarilo osloviť veľa ľudí, ktorí ho, našťastie, poslúchli a urobili, čo im radil. Vložili do toho svoju silu a postavili sa na odpor. Toto malo celosvetový dosah. A vďaka nemu a všetkým týmto ľuďom, sa to nestalo,“ dopovedala vedma.

„Čo, myslíš to čipovanie ľudí?“ spýtalo sa dievča.

„Presne to myslím. Pretože, keby to vtedy nebolo prebehlo tak, ako to prebehlo, dnes už by sme mali všetci čipy, tak ako ich majú naše psy a mačky. A nepomohlo by nám nič.“

„To myslíš vážne?“

„Myslím. Bola tu istá vysoko pravdepodobná budúcnosť, ktorá k tomuto smerovala. Hovorili o tom rôzne dávne proroctvá. Varovali pred tým. A tento odpor, poväčšine Slovanov, tomu zabránil. Ľudia nemajú ani potuchy, aké veľké nebezpečenstvo nám vtedy hrozilo. Dnes si možno niektorí myslia, že sa tieto proroctvá mýlili. Ale ony sa nemýlili! Hovorili pravdu a to doslova,“ povedala vedma veľmi vážnym hlasom.

Dievča hľadelo na vedmu v nemom úžase. Chvíľu sa nezmohlo na slovo. No potom sa predsa niečo spýtalo:

„A ako sa im to mohlo podariť zastaviť?“

„To je taká zvláštna vec. Kým sa niečo na tejto planéte prejaví v hmote, najprv sa to prejaví na nehmotnej úrovni. A tento muž a ľudia, ktorých oslovil, oni všetci začali vyvíjať veľký odpor a tlak na kolektívne podvedomie. Vyjadrili svoj vnútorný nesúhlas, šírili to ďalej, hovorili o tom, písali listy prezidentom a vládam a nech to vyzerá akokoľvek bezvýznamne, toto malo obrovský dopad. V rámci zákona slobodnej vôle tým dali všetkým najavo svoju vôľu a to veľmi jasne a zreteľne. A hoci ich počet v porovnaní s počtom ľudí na planéte nebol až taký vysoký, ich mentálna aj spirituálna sila a vnútorná energia boli také obrovské, že sa im podarilo zastrešiť celú planétu a všetkých ľudí. Temným elitám, čo mali v pláne ľudí očipovať, sa preto tento ich hlavný plán nepodaril. No nepochybujem o tom, že majú aj plán B a možno aj plán C. Ale to už sú okľuky, lebo hlavná cesta je už zatarasená. A tiež na to potrebovali čas. Tak bol dvadsať rokov relatívny pokoj. Ale rozhliadni sa, čo sa deje dnes.“

„A čo sa stalo s tým mužom?“ spýtalo sa dievča so záujmom.

„Neviem, čo sa s ním stalo. Viem len, že za svoju pomoc sa mu ušlo energetických útokov, dehonestácie a posmechu. Toto dostal ako odmenu za svoje hrdinstvo,“ odpovedala vedma.

„To je veľmi smutné,“ povedalo dievča.

Vedma pokývala na súhlas hlavou, ale potom dopovedala:

„Je. Ale ja viem, že príde doba, kedy sa mu tí, čo sa posmievali a inak mu škodili, prídu pekne pokloniť. A ospravedlniť sa. A potom môžu Česi umiestniť tohto muža na svoj piedestál slávy, tam, kde teraz majú osobnosti ako Svätý Václav a Karel IV, pretože presne tam tento muž patrí.“