Radosť, kde ťa vziať?

Po ďalšom namáhavom týždni v práci sa dievča veľmi tešilo k vedme. Chcelo si oddýchnuť v krásnom pokojnom prostredí a tiež sa konečne posunúť k vytúženej pomoci, o ktorú žiadalo. Stále sa mu zdalo, že je len na pol ceste.

„Vedma, ty stále kážeš o radosti. Keď ťa tak počúvam, mám pocit, že o nej nič neviem,“ požiadalo. „Veru nevieš,“ súhlasila vedma.

„Keď idem len tak mestom a pozorujem ľudí, veru málokto je rozradostený. To by som si určite všimla. Všetci sú zamyslení, vážni, niekam sa ponáhľajú, niektorí majú bezduché výrazy. Ešte že občas vidím deti, tie jediné to ešte dokážu.“

Vedma sa pohodlne usadila na lavičku a začala:

„Radosť je jedna z mnohých frekvencií, na ktoré sa človek môže naladiť.“

„Akože, naladiť?“ nechápalo dievča. „Veď to je tak, že ti niečo musí priniesť radosť, niekto nám niečo dá alebo sa niečo podarí alebo niečo urobíme, pri čom sa cítime príjemne. A to nám prináša radosť. Len takto ju môžeme získať, aj to sa málokedy podarí nadlho.“

„Veď práve. Hovoríš, že radosť je závislá na vonkajších okolnostiach, a potom je jasné, že ako príde, tak odíde. Lenže ja hovorím o trvalom stave frekvencie radosti, ktorý je závislý len od nášho rozhodnutia.“

Dievča nechápalo.

„To akoby sme boli rádio, mali gombík, ktorým pootáčame, naladíme radosť a je to?“ zažartovalo.

„Presne tak!“ vyhlásila vedma prekvapivo.

„Ale to sa nedá,“ zhrnulo to dievča a krútilo hlavou.

„Veru sa to dá. Len ľudia to bežne nevedia.“

„Ako by to mohli urobiť?“ zaujímalo sa dievča.

„Ráno, keď sa zobudia, musia sa rozhodnúť, že dnešný deň prežijú v radosti,“ odpovedala vedma.

„To znie neuveriteľne. A to funguje?“

„Funguje.“

„A ako by to asi tak mohli urobiť tí, čo sa cítia nanič, sú smutní alebo nešťastní?“

„Ak sú smutní alebo nešťastní, potom je ťažšie ladiť radosť,“ uznala vedma.

„No veď hovorím, že to nejde!“ vyhlásilo dievča a pokývalo hlavou.

„Ale ide. Najprv si treba zvýšiť frekvenciu inak. Napríklad obľúbenou veselou hudbou, spevom, tancom alebo inou ich obľúbenou činnosťou. K tej hudbe treba pristupovať opatrne. Pretože nie každá hudba je vysokovibračná.“

„Ale vedma, veď nešťastnému človeku vôbec nie je do spevu a tanca.“

„Tak to pre neho môžu urobiť jeho blízki, tí čo ho milujú. Ani on ani oni určite nechcú, aby zostal nešťastným navždy.“

„Ja tomu stále neverím.“

„Ak chceš byť zdravá a šťastná, tak ti iné nezostane. Musíš sa sústrediť na radosť, myslieť na ňu a kontrolovať sa, kým si tento stav neosvojíš natrvalo,“ nekompromisne povedala vedma.

„Vedma, ty mi dávaš zabrať!“

„Inak to nepôjde.“

„Ale prečo sú ľudia takí smutní a nešťastní? Ešte aj tí, čo nie sú, chodia po meste ako zombie, každý je zabratý do vlastných problémov, ani nevníma svet naokolo,“ spýtalo sa dievča nečakane.

„Lebo nevedia, že je to ich vlastné rozhodnutie. Myslia si, že sa im to všetko proste deje.“

„Toto o emóciách by sa malo učiť už v škole. Prečo nám to nikdy nikto nepovedal?“

„Aj k tomu prídeme. Ale inokedy. No ja tu nehovorím o emóciách. Ja hovorím o radosti. A to je viac ako emócie, to je stav mysle. Ak niekto prinesie túto frekvenciu do svojho života a podarí sa ju väčšiu časť dňa udržať, začnú sa v jeho živote diať zmeny akoby samé od seba. Začne sa mu viac dariť, začne sa liečiť, opeknie, začne stretávať samých dobrých ľudí, dokonca môže aj omladnúť a vylepšiť si vzťahy.“

Dievča sa zamyslelo. „Ale toto je ťažšie ako prestať jesť cukor,“ prekvapivo povedalo. „Dokonca ťažšie ako vzdať sa mobilu.“

„Ale ty to zvládneš,“ povedala vedma.

Dievča súhlasne pokývalo hlavou, aj keď nemalo celkom predstavu o tom, čo bude robiť.

„Ale vedma, teraz mi zišlo na um, prečo ty toľko kážeš o radosti? Prečo práve o radosti, keď je tu napríklad láska alebo vďačnosť? Veď napríklad Ježiš kázal o bezpodmienečnej láske. Je o tom Nový zákon biblie. Nie som kresťanka, ale toto vie predsa každý.“

„Bezpodmienečná láska je veľmi vysoká frekvencia. Prekrásna. Ale po vyše 2000 rokoch, keď sa rozhliadneš, nepodarilo sa ju ukotviť medzi ľuďmi, len vo veľmi malej miere.“

„To mi hovor! Veď ja tam dole žijem. Viem to veľmi dobre, ako to tam vyzerá. Láska chýba ešte aj v rodinách, nie to aby vyžarovala bezpodmienečne do okolia,“ skonštatovalo dievča.

„A preto som vybrala radosť. Lebo si myslím, že takto si zvýšiť frekvenciu je pre dnešných ľudí ľahšie, dokonca aj pre tých, čo ešte nenastúpili na duchovnú cestu.“

„A prečo nie vďačnosť?“

„Vďačnosť je tiež dobrá. Dá sa privodiť tým, že si človek uvedomí tie cenné, dobré a výnimočné dary, ktoré dostal do života. Len táto frekvencia sa dosť ťažko udržuje dlho. Väčšinu ľudí z nej negatívne okolnosti rýchlo vytiahnu. Dala by sa udržať v harmonickom prostredí, kde by človek prekypoval vďačnosťou stále.“

„A čo to tam ešte bolo, na tom tvojom zozname?“ opýtala sa vedma.

Dievča vysypalo: „Zdravie, šťastie, krása a schudnutie.“

„Z radosti k šťastiu je len krôčik. Tak trénuj radosť. A kto je šťastný, ten je aj krásny,“ uzavrela to vedma nakoniec.