Obrázok od Gerd Altmann z Pixabay
Dievča a vedma sedeli spolu na lavičke pred domčekom a vyhrievali sa na jesennom slniečku. Hoci vzduch už bol chladný, na slnku bolo veľmi teplo. Vedľa nich ležala na zemi čierna mačka a oblizovala si labky.
„Vedma, prečo láska ľuďom nevydrží? Prečo sa časom zo vzťahov a manželstiev vytráca?“ opýtalo sa zrazu dievča. „Viem, o tom sa popísalo už veľa. No mňa zaujíma toto z hľadiska duše. Aké sú tam skutočné príčiny?“
Vedma sa zamyslela, akoby premýšľala ako začať. Napokon odpovedala:
„Je tu mnoho príčin a dôvodov, no ten základ a podstata tohto problému je akoby podobná. Aj preto ti to môžem zhrnúť do pár viet a všetko pochopíš. Pochopiť dôvody však je jedna vec, no nerobiť stále dookola tie isté chyby, je vec druhá.“
„Tak už začni,“ bolo dievča netrpezlivé. „Ako to je?“
„Je to taká bežná rozprávka. Dve duše sa stretnú počas života na Zemi, doslova sa k sebe pritiahnu svojimi frekvenciami, ktoré blikajú tak podobne, že sa nemôžu na svojej ceste minúť. A tieto duše sa stretnú a zamilujú sa do seba. No namiesto „a žili šťastne až do smrti“ sa udejú isté veci a všetko sa pokazí. Väčšinou to takto skončí. No poďme poporiadku. Na začiatku je ich láska veľká a hlboká a sú šťastní takmer ako v nebi, pretože majú pocit, že stretli toho pravého a že všetko bude skvelé. A vôbec sa nemýlia. Pamätajú si to niekde hlboko vo svojom vnútri, že to takto má byť, že je to takto správne. Treba si uvedomiť, že podstatou každej duše je láska a svoju lásku si praje zažívať aj v 3D realite. Priniesť ju sem a v tejto láske spoločne tvoriť a budovať svoj život v šťastí a radosti. Toto si duša v skutočnosti praje a je to jej hlavný cieľ, keď sa sem vtelí. Zažívať a tvoriť,“ povedala vedma.
„Tak prečo sa to väčšinou nepodarí?“ spýtalo sa dievča.
„Pretože v hĺbke každej bytosti sú ukryté bolesti dávnych čias, viny, ublíženia, zranenia, karmické následky dávnych činov, bolesti predkov, všetky tie rany a traumy sú zapísané do DNA a tam čakajú na svoje uvoľnenie a rozpustenie. A práve na základe takýchto podobných tráum sa dve duše pritiahnu, aj keď niekedy to nemusí byť na prvý pohľad zrejmé, keď sú akoby v protikladoch. A keď sú teraz spolu, duša cíti šancu na vyliečenie starých bolestí a začne pomaly alebo niekedy aj rýchlo tieto traumy vyťahovať na svetlo. Prejavia sa ako emócie a niekedy sú veľmi nepríjemné až šokujúce, keď sa odhalí niečo z vnútra, o čom človek sám nemal ani potuchy, že by to tam mohlo byť. Žiarlivosť, majetníckosť, potreba vlastniť partnera alebo deti, strach zo straty partnera, z opustenosti, pocit, že nie som dosť dobrý, dosť silný, dosť pekná, dosť múdra…, nespokojnosť, ublíženia, strachy, nesplnené očakávania, predstieranie a zakrývanie niektorých vlastností, sklamanie, zlosť, agresivita a mnohé iné.
Duša túži po vyliečení, pretože vie, že práve toto je jedinečná príležitosť, pretože človek stretol niekoho, kto ho miluje a kto by ho mal prijať takého, aký je. No tu nastáva problém. Ľudia neboli pripravení ani vzdelávaní v riešení medziľudských vzťahov a už vôbec nie takých komplikovaných, práve naopak. Rovnako rozdielnosť medzi mužskou a ženskou energiou a ich vnímania emócií, nepochopenie jedna druhú, to všetko veci len skomplikovalo. Vzdelanie bolo cielene posunuté do celkom inej roviny, do povrchných vecí týkajúcich sa hmoty, aby sa vo svojich emóciách ľudia nikdy nedokázali vyznať a aby trpeli čo najviac. Sily, ktoré chceli ľudí ovládať, týmto z nich vyťažili čo najťažšie emócie a čo najväčšiu bolesť, a ich frekvencie dlhodobo udržiavali na čo najnižšej úrovni, ktorá umožňovala a uľahčovala ich ovládanie. Okrem toho existujú akési programy – nahraté vzorce správania a reagovania, čo majú ľudia v sebe a voči nim sú mnohí celkom bezmocní.“
„To je pravda, o týchto veciach sme sa v škole nikdy neučili. Skôr sme boli podporovaní v tlmení emócií a ich akože udržiavaní pod kontrolou,“ podotklo dievča.
„Ani náš pár zamilovaných,“ pokračovala vedma, „vôbec nie je na takýto nápor emócií pripravený. Ich zranenia sa ukážu v plnej sile, no oni im nerozumejú, ani tým prejavom, ani čo sa za nimi skrýva. Emócie oboch na seba narazia, často v nevhodnom čase, keď sú unavení z práce alebo mali ťažký deň plný problémov a konfliktov vo vonkajšom svete, nedokážu sa pokojne porozprávať, vypočuť toho druhého, ani ho pochopiť. Jeho slová berú ako útok na seba a sami v rámci obrany útočia a zraňujú alebo utekajú. A nastane výbuch a zranenia sa ešte viac prehĺbia. Nepríde k vyliečeniu, ale k zhoršeniu a pridaniu ďalšej bolesti a sklamania k starej záťaži.
Alebo ešte iný príklad, tiež veľmi častý. Ak niečo nepríjemné vypláva na povrch, tak sa to rýchlo zametie pod koberec. Problémy sa neriešia, emócie ukrývajú a potláčajú, lebo sú považované za nevhodné a nebezpečné, jeden či obaja sa dívajú inam a navonok to vyzerá, že vzťah je v poriadku a nič zlé sa tam nedeje. A takto to môže byť celé roky. Obaja sa veľmi snažia, aby všetko prebiehalo hladko, vyhýbajú sa konfliktom a nepríjemným výmenám názorov. Predstierajú pred druhými aj sami pred sebou, že sú šťastní a ich vzťah je dobrý. A vzťah aj môže tak vyzerať. Ich život v 3D môže byť úplne pohodový. Lenže vo vnútri niekde hlboko je ubolená duša, ktorá teraz cíti len jedno – že to zasa nevyšlo. Vníma, že k liečeniu neprichádza, že ju nikto nepočúva. A duša si praje milovať a tvoriť šťastný život v hmotnom svete. No a tu nastáva ten problém. Človek totiž nie je schopný naplniť túžbu duše s niekým, kto ho skutočne nemiluje. Pretože láska má byť bezpodmienečná a prijímajúca a on cíti, že ho partner so všetkým skutočne neprijal. A preto sa láska začne pomaly vytrácať, na strane muža alebo na strane ženy, niekedy naraz na oboch.“
„Ale ako by niekto mohol prijať celkom všetko? Veď mnohí majú také vlastnosti, ktoré nie sú dobré alebo nevyhovujú partnerovi? Čo potom?“ spýtalo sa dievča zrazu.
„Hovorí sa, že pri výbere partnera treba byť opatrný. V skutočnosti, partnera si pritiahne každý na základe svojej frekvencie, takže to nemôže byť chyba či omyl. Ak ho už má, milovaním a prijatím jeho bytosti ako celku sa vytvára priestor, kedy on z veľkej lásky k milovanej osobe sa môže začať meniť. On, sám od seba, ak bude chcieť, nemení ho ten druhý. Iba na neho pôsobí svojou frekvenciou. Takto sa to deje.“
„To je ideálne, ale skôr ojedinelé. Väčšinou každý chce druhého meniť. Najmä ženy mužov. A čo sa stane potom, keď sa začne láska vytrácať?“ spýtalo sa dievča.
„Potom sa stane to, čo som hovorila minule. Rôzne typy vzťahov, ktoré prežívajú, ale nežijú.“
„Ale kedysi sa ľudia nerozvádzali a vzťahy vydržali dlho, často až do smrti. Bolo to vtedy lepšie?“ spýtalo sa dievča so záujmom.
Vedma odpovedala:
„Nerozvádzali sa, lebo to nebolo dovolené. No láska medzi tými manželmi, ak tam vôbec niekedy bola, umierala rovnako, ako sa to deje teraz. A traumy a bolesti duší narastali, lebo priepasť medzi manželmi znemožňovala čokoľvek napraviť, o mnohých veciach sa nehovorilo. Veď práve tie manželstvá minulých životov dnes mnohí riešia vo svojich vzťahoch, takže sotva sa na tie minulé zväzky môžeme pozerať ako na dobré. V skutočnosti to takzvané „čo boh spojil…“ bolo vymyslené ako veľmi rafinovaný spôsob v rámci ovládania ľudí a udržiavania ich dlhodobo v utrpení a vo veľmi nízkych frekvenciách, keďže z tých vzťahov nebolo úniku, len smrťou. Takže boli oveľa horšie a navyše v mnohých sa veľmi krutým spôsobom šliapalo po právach žien.“
„A čo ak niekto v dnešnej dobe vstúpil do vzťahu alebo manželstva bez lásky?“ spýtalo sa dievča.
„Niekedy vznikne láska postupne, čo sa občas stávalo v dopredu dohodnutých manželstvách,“ odpovedala vedma. „No cielene ísť do vzťahu bez lásky je absolútne nepochopenie zmyslu vtelenia duše. To môže fungovať len pri ľuďoch totálne zameraných na hmotný svet, s duchovným životom to nemá nič spoločné.“
„No niektorí ľudia nechcú mať vzťahy a nechcú prežívať lásku,“ namietlo dievča.
Vedma sa zasmiala.
„Narodiť sa sem, do 3D reality, a nechcieť prežívať lásku, to je ako ísť do filharmónie a dať si na uši slúchadlá. Číry nezmysel. Ale tu sú aj nezmysly povolené. Okrem toho, najčastejšie ide o sebaklam, ktorý súvisí so zraneniami vo vzťahoch z minulosti.“
Dievča sa zamyslelo a napokon sa spýtalo:
„A čo by teda mal taký zamilovaný pár robiť hneď na začiatku vzťahu, aby jeho láska vydržala? Aby neumrela?“
„Počítať s tým, že ťažkosti prídu. A pripraviť sa na to spolu. To znamená, rozprávať sa, no nie o povrchných veciach, záľubách a podobne. To neskôr nebude dôležité. Treba sa dobre spoznať a dohodnúť sa na postupe, ktorý použijú, keď nastanú zlé časy. Musia jeden druhému absolútne dôverovať, otvoriť svoju dušu, prezradiť jeden druhému svoje slabé miesta a dať mu návod – to rozhodne treba urobiť dopredu, skôr než dôjde k problémom – návod, čo robiť a ako má ten druhý zareagovať, keď je zle. Či to má byť tiché vypočutie, či objatie alebo dopriaty čas osamote alebo ubezpečenie o láske, proste taký „návod na použitie“ svojej osoby. Treba byť pri tom otvorený a pravdivý. Na každého totiž platí niečo iné a keď človek posudzuje podľa seba alebo toho, čo pozná, môže sa mýliť.“
„Ale, vedma, veď veľa ľudí sa bojí, že tieto tajné informácie o sebe a slabiny ten druhý raz môže zneužiť alebo ich použije proti nemu.“
„Ak sa už dopredu bojí, tak nech do toho radšej ani nevstupuje. Toto partnerstvo potom aj tak nemá šancu na prežitie,“ odvetila vedma.
„A ak chce postupovať opatrne, že len neskôr sa ukáže, či je ten partner pravý, či nie?“ vyzvedalo dievča.
„S takýmto prístupom, s takouto polovičatosťou citov, takzvanou opatrnosťou v láske, nemá vzťah veľké šance. To si už hneď na začiatku môže byť istý, že to nevyjde. Možno len ako klasický povrchný vzťah ľudí žijúcich v hmote. Do lásky treba ísť naplno a dať do nej všetko. Pretože to za to stojí, tieto investície absolútnej dôvery a úprimnosti sa neuveriteľne oplatia. Od začiatku tu musí byť zámer – najvyššie dobro pre oboch a pravdivosť.“
„No čo ak človeku napriek všetkému bude ublížené?“
„Moja milá, človek má svoju frekvenciu a na to nezabúdaj, že len v rámci najvyššieho zámeru duše stretáva svojich partnerov. Preto mu nemôže byť ublížené, pokiaľ mu nemá byť. Má predsa svoju intuíciu, ktorá by ho pred nevhodným vzťahom varovala. Ale už samotná vysoká vibrácia ho chráni ako štít pred zlými úmyslami iných ľudí. A ak si aj napriek tomu do života pritiahol toxického partnera alebo hoci sociopata, tak na to bol nejaký vyšší dôvod.“
Dievča pochopilo a na chvíľu sa zamyslelo.
„A čo vážne konflikty? Ako by ich mali riešiť?“
„Keď príde takáto výzva do vzťahu, treba sa na chvíľu zastaviť a nereagovať okamžite. Naozaj sa zhlboka nadýchnuť, prípadne si dopriať čas na premyslenie. Týmto by sa mali aspoň čiastočne oslabiť vzorce chovania ega, ktoré nás nútia robiť neprimerané reakcie, keď sa cíti ohrozené. Uvedomiť si, že toto je spoločná výzva, nie je tu nepriateľ ani vinník, teda v žiadnom prípade nezačať obviňovať partnera, nesťažovať sa a nenaliehať na okamžité riešenia. A ak je situácia veľmi ťažká a zlá, neupadnúť do beznádeje ani strachu, nemaľovať si obrazy na čierno, ale veriť v ich lásku a pripraviť sa urobiť čokoľvek, čo bude v ich silách, aby to spoločne ustáli. Porozumenie, pochopenie toho druhého a tiež odpúšťanie chýb, to sú vlastnosti, ktoré sú dôležité.“
„A čo ak nás prepadnú negatívne emócie ako zlosť, frustrácia alebo nespokojnosť s partnerom a už sa nevieme ovládať?“
„Treba si uvedomiť, že všetko je vo forme energie. Aj toto je energia, ktorá sa niekde v našom tele nahromadila, často je to len zdanlivo z dôvodu nášho konfliktu s partnerom, môže to byť celkom iný dôvod, o ktorom nemáme ani tušenia. Preto tak, ako sa nahromadila, využime to, že je momentálne viditeľná a poznateľná a dostaňme ju preč. Existujú rôzne spôsoby, techniky a cvičenia. No niekedy postačí aj ísť sám si zabehať do lesa alebo si dopriať dlhú prechádzku, zakričať na plné hrdlo a dostať tú frustráciu zo seba von alebo divoký tanec, dupanie, Čchi-kung, ťažká manuálna práca, toto všetko je možné použiť. Prevetrať si hlavu a získať iný pohľad z iného uhla. Alebo ešte lepšie, získať nadhľad, kde v celkovom obraze našej lásky a puta, čo máme, vyzerá tento konflikt zrazu ako úplná hlúposť.“
„A čo by ešte mal náš zamilovaný pár urobiť, aby svoju lásku ochránil?“
„Ešte je tu jedna podstatná vec,“ odpovedala vedma. „Mali by spolu hovoriť o svojej sexualite.“
Dievča sa veľmi prekvapilo. „To naozaj? Pokiaľ viem, väčšina párov o tomto vôbec nehovorí. Neboli tak zvyknutí, toto je tabu téma v mnohých rodinách.“
„No a táto tabu téma sa práve musí otvoriť,“ odvetila vedma dôrazne. „Najlepšie hneď na počiatku vzťahu, kedy je vzťah ešte nepoznačený chybami a omylmi v tejto oblasti, keď je zamilovanosť najvyššia, práve vtedy to treba riešiť. Najprv treba určiť hranice, za ktoré by ten druhý nemal zájsť, pretože toto je u rôznych ľudí rôzne. A mali by si dať navzájom vedieť, čo a ako majú radi a čo im vadí, či rovno ubližuje. Otvorene sa porozprávať o sexe.“
„No čo ak to ani sami nevedia?“
„Práve tá otvorenosť a úprimnosť vo všetkom im umožní v láske s hravosťou skúmať a objavovať tajomstvá svojej sexuality. A tiež vzdelávanie v tejto oblasti môže napomôcť, aby sa dokázali zladiť – muž aj žena, ktorí sú takí rozdielni práve v prežívaní potešenia zo sexu. Preto, že sú rozdielni, vzniká veľa nedorozumení a problémov, ktoré by nenastali, keby tí dvaja spolu komunikovali.“
„A čo ak sa hanbia?“ spýtalo sa dievča nesmelo.
„To už v dnešnej dobe neobstojí. Vo vedomých vzťahoch, ktoré sa teraz vytvárajú, už nie je priestor na zakrývanie čohokoľvek. Nemôže byť. Takže radím ľuďom vzdelávať sa, najmä o opačnom pohlaví a jeho prežívaní sexuality. Pretože mnohé z tých starých tráum a zranení je naviazaných práve na pohlavné orgány, čo nemožno podceňovať. A bolesť duše sa môže prejaviť práve pri milovaní, u žien napríklad je to veľmi časté ako rôzne bloky a zábrany, či neschopnosť zažiť orgazmus. Ak toto muž prehliadne, podcení alebo si myslí, že jeho sa to netýka, tak si môže byť istý, je jedného dňa práve na tomto ich vzťah skolabuje.“
„To je neuveriteľné,“ povedalo dievča. „Hádam by si mali dať „návod na použitie“ aj v oblasti sexu, no nie?“ zasmialo sa.
No vedma sa nesmiala.
„To je dobrý nápad. Presne to by mali urobiť. A ak nevedia, tak by na to mali prísť postupne spolu. A ak narazia na akýkoľvek problém v tejto oblasti, tak by ho mali okamžite spolu začať riešiť. Pretože táto oblasť života odráža často celkom iné problémy a často aj problémy, ktoré sú prastaré a veľmi ťažké.“
„Je to také komplikované s tými vzťahmi, už teraz sa v tom nevyznám,“ vzdychlo si dievča.
Vedma sa usmiala:
„Tak si to zhrňme. Mali by sme budovať lásku v úprimnosti a prijatí toho druhého bezpodmienečne, otvorene s dôverou sa rozprávať o všetkom, vrátane sexuality a riešiť problémy aj emocionálne zranenia, keď sa prejavia a sú viditeľné. Takýto vzťah je vnútorne veľmi silný a vydrží všetko. Vonkajšie ťažkosti či problémy, ani nič iné, ho nemôžu ohroziť.“