Obrázok od Deflyne Coppens z Pixabay
Dievča sedelo u vedmy v kuchyni a vychutnávalo si bylinkový čaj a jablkový závin, čo vedma upiekla. Zrazu mu čosi napadlo a začalo:
„Vedma, mám staršiu kolegyňu a tá minule vyhlásila, že na muža treba bič,“ povedalo a pokračovalo: „Veľmi sme sa na tom nasmiali. Ale vlastne mi to ani také vtipné teraz nepríde. Čo si o tom myslíš?“
Vedma pokývala hlavou a povedala: „Ak na muža treba bič, potom tu niečo nie je v poriadku. Vo vzťahu je nejaký vážny problém.“
„Ako to? Aký problém?“ začudovalo sa dievča.
„Ešte som ti nehovorila o vzťahoch a manželstvách z hľadiska energie. Čo sa tam deje pod povrchom, keď sú mužsko-ženské energie v disharmónii a láska sa vytráca. Často však len na jednej strane.“
„Na ktorej strane, vedma?“ spýtalo sa dievča so záujmom a prisadlo si bližšie.
„V dnešnej dobe u nás je to najčastejšie, že sa láska vytratí na strane ženy. No pod vplyvom rôznych faktorov to tieto ženy často ani neriešia, niekedy si to dokonca ani nevšimnú a to celé roky. Žijú si vo svojich ilúziách, povinnostiach a problémoch akoby zo zotrvačnosti a sú presvedčené o tom, že robia pre svoju rodinu to najlepšie, čo môžu. A neskôr, keď si to aj uvedomia, aj tak nič nespravia, ale sa radšej obetujú pre blaho rodiny, ako si samy myslia.“
„A je to skutočne pre blaho rodiny, vedma?“ opýtalo sa dievča.
Vedma sa zamyslela a odvetila:
„Toto je práve zvláštny prípad. Pretože odpoveď je áno aj nie. Výnimočné na tom je, že z energetického hľadiska takáto s osudom zmierená žena, hoci manžela nemiluje, ale miluje svoju rodinu ako celok, udržiava rodinné pole a energeticky napája svojho muža aj celú rodinu. A preto ako celok môžu fungovať celkom dobre. Ale to len v tom prípade, ak muž ženu stále miluje. Len vtedy môže čerpať z tejto magickej podpornej ženskej sily, inak nie. Prejavuje sa to tak, že muž má dostatok energie, je akčný, má svoje nápady a projekty, ktoré realizuje, je spokojný a šťastný a určite na neho netreba žiadny bič, pretože on má svoj silný pohon, svoju motiváciu, inšpiráciu – lásku k svojej žene. On je taký spokojný a žije sa mu tak dobre, že si často ani nevšimne, že ho jeho žena už roky nemiluje. Tým skôr, že niekedy si to nevšimne ani ona sama. A žijú navonok ako jedna šťastná a harmonická rodina a všetci naokolo si to o nich myslia. Má to však jeden háčik…“
„Aký háčik?“ vyhŕklo dievča zvedavo.
„Žena v samom centre svojej duše cíti veľkú nespokojnosť s týmto stavom a hoci sa snaží tento nepokoj prehlušiť, on tam stále je. A tak si žena zakáže tieto nebezpečné myšlienky, pretože tie by mohli viesť k rozpadu jej sveta, ktorý tak prácne celé roky budovala. Stráži obraz spokojnej a šťastnej rodiny, ktorý vyzerá tak reálne. Musím spomenúť, že pri ženách vo veľmi silnej mužskej energii alebo veľmi kariérne založených sa toto vôbec nemusí takto prejavovať, ich energia je totiž obrátená celkom iným smerom, nie na muža a rodinu.“
„To je veľmi smutné,“ povedalo dievča.
A vedma pokračovala:
„Existuje však jedna oblasť, v ktorej sa žena dosť často prezradí a kde nejde tak hravo zvládať predstieranie dokonalého stavu. Hádaj, ktorá?“ vyzvala dievča vedma.
„Netuším,“ pokývalo dievča hlavou.
„No predsa sexualita. Ženu zrádza jej vlastné telo, pretože ono sa búri a kladie odpor. A jej myseľ sa ho snaží ovládnuť a tak sa žena začne do sexu nútiť. A tak sa postupne z milovania s manželom stane jedna z domácich prác, s obľúbenosťou niekde medzi umývaním riadu a vysávaním.“
„Ale to je strašné,“ zvolalo dievča a prikrylo si tvár rukami.
„Ale veľmi časté,“ odpovedala vedma.
„No prečo sa to vôbec deje? Aké sú dôvody?“
„Tie môžu byť rôzne. Často je to práve mužsko-ženská energická nerovnováha vo vzťahu, keď sú muži príliš slabí a ženy príliš silné. Pretože dnešní muži sú často prislabí na to, aby zvládali ženské emócie. Nedokážu im čeliť a reagujú na ne veľmi zle, odmietavo, niekedy až agresívne. A keď raz začne žena svoje emócie pre blaho rodiny potláčať a skrývať, pomaly začne nevedomky likvidovať aj svoje city k mužovi. Z vnútorného sklamania, pretože on ju neprijíma takú, aká v skutočnosti je. Toto je dnes veľmi častý jav, práve v dnešnej dobe, pretože je doba najväčšieho čistenia a uvoľňovania starých emočných záťaží minulosti, aká tu ešte nebola. Aj preto nejde tieto emócie dlhodobo potláčať, ony vyplávajú na povrch a takéto vzťahy sa zákonite začnú rozpadávať.“
„A čo ak manželia veria tomu, že spolu musia byť až do smrti, ako si sľúbili?“
„Tak to je potom obrovský problém. Pretože len málokedy si duša naplánuje na jeden život len jediný vzťah. Väčšinou je ich viac, podľa potreby. Veta: kým nás smrť nerozdelí, môže byť veľmi nebezpečná a vedie k zbytočnému utrpeniu. A s tým aj život vo veľkej lži. A potom jediná možnosť je smrť jedného z manželov alebo mimomanželské vzťahy, ak je v pláne duše zažiť ich.“
„A čo sa udeje so ženskou energiou, keď žena už muža nemiluje a nechce byť obeťou, no nemôže zo vzťahu odísť, napríklad z náboženských dôvodov?“ zaujímalo sa dievča.
„Je to veľmi nebezpečné, pretože postupom času sa v nej hromadí odpor, ona sa začne cítiť ako v pasci a svojho muža začne nenávidieť. Samozrejme to spočiatku nemusí byť vidieť navonok, no neskôr je to už veľmi ťažké skrývať. A prejaví sa to naplno. A súčasne s touto emóciou začne svojho muža energeticky likvidovať.“
„Ako likvidovať? Akože zabíjať?“ užaslo dievča.
Vedma vážne prikývla a odpovedala: „Presne tak. Doslova ho začne zabíjať energiou, čo k nemu vysiela. Ľudia si vôbec neuvedomujú, aká je ženská sila mocná. A tak muž chradne a slabne, má rôzne choroby, ktoré sa mu hromadia a málokto tuší, že to na neho zničujúcou energiou mieri vlastná žena. Okrem toho sa mu môže veľmi nedariť aj v pracovnej oblasti, čo mu veľmi na sebavedomí nepridá. Časom sa z muža môže stať úplná troska, môže zostať žene chorý na krku alebo prepadne alkoholu, či drogám. A ona ho neznáša ešte viac a pohŕda ním. Toto vedie až k jeho smrti. Ešte predtým on stratí svoju lásku k nej, no to mu už život nezachráni, lebo je pozde.“
Dievča hľadelo na vedmu a nezmohlo sa na slovo.
Ona pokračovala:
„Preto by som chcela varovať ženy, ktoré si na sebe už všimli prejavy znechutenia alebo nenávisti k vlastnému mužovi. Neznamená to, že je žena zlá alebo agresívna, len je ako intuitívna bytosť chytená do pasce. Toto je veľmi nebezpečná cesta a nedá sa zvládnuť, pretože je to následok dlhodobého potláčania potrieb vlastnej duše. A tá túži po slobode a láske. Z takého vzťahu treba okamžite odísť a je to v záujme všetkých zúčastnených. Ženy, muža, detí či vnúčat.“
„A čo keď je to opačne? Keď žena vo vzťahu miluje muža a on ju nemiluje?“
„A to je práve ten prípad, keď – ako povedala tvoja kolegyňa – treba na chlapa bič. Je to skutočne tak. Pretože, hoci žena muža miluje, on sa na jej lásku, energiu a ženskú magickú silu nemôže napojiť, keďže ju nemiluje. A preto je celkom odpojený, nemá energiu nazvyš, často sa mu nič nechce, je mu všetko jedno, nemá motiváciu, ani inšpiráciu, akoby mu chýbal motor. A veru je to na tých mužoch často aj vidieť. Pôsobia, akoby boli stratení, smutní alebo príliš chladní. Len tak sa potácajú životom, nežijú len prežívajú. Mnohí si to nechcú priznať, no v hĺbke svojej duše sú nešťastní. A často sú presvedčení o tom, že to takto musí byť, že je to ich povinnosť, ale v skutočnosti nemajú odvahu ani energiu na zmenu. Niektorí pôsobia dojmom starého mládenca. Mimochodom, prečo myslíš, že sa práve starí mládenci, ktorí sa síce tvária, že sú náramne spokojní, nedožívajú príliš vysokého veku?“
„Lebo sú osamelí?“ hádalo dievča.
„Tu nejde ani tak o samotu. Lebo potom by to isté platilo aj o ženách – starých dievkach. Ale neplatí. Je to energetický problém, lebo starí mládenci nemajú to dôležité napojenie na energiu nejakej ženy. Dlhodobo im táto energia chýba a umierali by ešte skôr, keby do istej doby neboli napojení na energiu svojej matky,“ vysvetlila vedma a dievča sa spýtalo:
„A tí muži, čo žijú vo vzťahoch bez lásky a držia sa svojich sľubov a svojej povinnosti, nerobia dobre? Nie je to ich povinnosť dodržať sľuby, čo dali svojej žene, ktorá ich ešte stále miluje?“
„Povinnosť majú hlavne voči svojej duši. Pozrieť sa na svoj život a pozrieť sa pravde do očí. Priznať si, že týmto svojím spôsobom života nikomu nepomáhajú, ale ubližujú. Dokonca aj tej žene, ktorá ich miluje, pretože oni jej tú lásku neopätujú. A preto ju nikdy nedokážu urobiť šťastnou. Nejde to. A tým, že zotrvávajú v takejto situácii, pri tejto nešťastnej žene, len bránia tomu, aby ona raz mohla byť šťastná – niekde inde a s niekým iným. Ak sú vo vzťahu deti, o to je to komplikovanejšie. Lebo tento model celkovo ako rodina nefunguje a škrípe a deti to vnímajú veľmi citlivo. Nešťastný otec, nešťastná matka… Je to ukážka, ako to nemá vyzerať. Len či sa z toho tie deti budú vedieť poučiť alebo budú opakovať tie isté vzorce? To je otázne.“
„Tým chceš povedať, že kým rodina, kde muž ženu miloval a ona sa obetúvala, celkom dobre fungovala, naopak rodina, kde miluje žena a muž ju nemiluje, v podstate nefunguje?“
„Áno, to chcem povedať. Pravda, sú rôzne odtiene a rôzne typy vzťahov, no vo všeobecnosti je to takto. Ženy veľmi ťažko znášajú, keď sú nemilované a ich energia vytvárať domov sa tým triešti. Lebo žena vždy cíti, keď ju muž nemiluje. Ak si to teda dokáže priznať, ona to bolestivo vníma a veľmi tým trpí. Jej ženskú energiu to stále viac a viac ubíja a znižuje jej sebahodnotenie, podnecuje žiarlivosť, neistotu a nespokojnosť. Ak niečo chce, musí na muža veľmi tlačiť, komanduje ho a kritizuje, čím sa jej on ešte viac vzďaľuje. Muž uteká z domu, ona mu to vyčíta a tak dookola. A nešťastní sú obaja.“
„A keď si nie je žena istá, či ju muž miluje? Ako to zistí?“
„Ak by bola na pochybách, tak nech sa na neho lepšie pozrie. Žiari jej muž? Vyzerá šťastne a krásne? Žiaria mu oči, keď sa na ňu pozerá? Potom si môže byť istá, že ju miluje. Na mužovi je to totiž vidieť, keď je vo vzťahu spokojný. Sála to z neho doďaleka. A nezadané ženy to cítia, že tu majú smolu. Že nemajú šancu, toto neprelomia, tohto muža nezvedú – pretože on miluje svoju ženu. Naopak, muž, ktorý je v manželstve nešťastný alebo stačí, že je nezamilovaný, to má akoby napísané na čele. A práve toto vie osamelá žena prečítať a takého muža rozpoznať. A ľahko sa stane jeho milenkou, pre ktorú často muž ženu a rodinu opustí. A jeho stále milujúca žena zostane v šoku, ale nemala by byť. Pretože to ona sama si už dlho nechcela priznať realitu, žila v sladkom sebaklame.“
„A je to zlé, keď muž z takého nešťastného vzťahu odíde?“
„Nie je to vôbec zlé. Je to len a len následok. Nevyhnutný následok rozpadu ich vzťahu, ktorý tvorili obaja. A obaja zlyhali.“
Dievča sa zamyslelo a po chvíli začalo novú tému:
„A čo keď sa muž a žena vôbec nemajú radi a napriek tomu stále spolu žijú?“
„Tento variant je na počudovanie menej bolestivý ako dva, čo som opísala predtým. Pretože z energetického hľadiska týchto ľudí už takmer nič nespája. Žijú si vedľa seba, ale akoby každý sám za seba. Riešia spoločné majetky, deti, vnúčatá, život v hmote, no inak na hlbšej úrovni nemajú nič spoločné. Ak aj je medzi nimi priateľstvo a vzájomná podpora a úcta, toto na skutočné partnerstvo zďaleka nestačí. Nie v dnešnej dobe, kedy sa každý človek na svojej duchovnej ceste musí pozastaviť nad svojimi vzťahmi. A ten najdôležitejší vzťah je k našej vlastnej duši. Pravdivosť a čestnosť – to sú tie vlastnosti, ktoré nás majú viesť. A zodpovednosť samého k sebe.
Zostávať vo vzťahoch z pohodlnosti, lenivosti či odporu k zmene, zo strachu z budúcnosti, zo strachu zo samoty či opustenosti – všetko toto znamená len jednu veľkú prekážku na osobnej spirituálnej ceste. A veľký sebaklam, keď človek vidí len hmotné záležitosti, ktoré pôsobia, že sú najdôležitejšie v živote. Takýto život pôsobí pokojne, vyzerá takmer harmonicky, takmer vyzerá ako šťastie. No nie je to šťastie, je to slepá ulička, uviaznutie v pohodlnosti hmoty, ktorú sme si vytvorili do dokonalosti. Dokonalá pasca ega, ktoré nám nahovára, že je to takto správne,“ vysvetlila vedma.
„A prečo takto ľudia žijú?“
„Mnohí žijú v tichej odovzdanosti v nefunkčných vzťahoch bez lásky a čakajú, že sa táto situácia vyrieši sama od seba ku spokojnosti všetkých. No toto je veľmi alibistický a zbabelý názor, pretože táto situácia vznikla ich chybnými rozhodnutiami a činmi a práve oni sú tí, kto by to mal aj aktívne opraviť. Nestane sa to samo, tak ako sa to samo nezamotalo. Ale k tomu pochopeniu tiež treba dospieť, tak ako k zodpovednosti za svoj život, ktorú si mnohí zamieňajú s odovzdanosťou osudu a zbabelosťou. Rovnako sebaklam typu: veď môj partner je šťastný, tak prečo by som niečo menil? V skutočnosti títo ľudia ani vo sne netušia, čo je to šťastný a naplnený vzťah. Žijú v pohodlnej lži.“
„A čo je v skutočnosti správne?“ spýtalo sa dievča, ktoré veľmi pozorne počúvalo.
„Láska. Jedine láska. Mali by sme si urobiť test. Ráno sa zobudím vedľa svojho partnera a pozriem sa vedľa seba. A opýtam sa sám seba, práve vtedy, v tom magickom okamihu medzi spánkom a bdením, či toto je osoba, ktorú milujem? Či je to osoba, s ktorou skutočne chcem byť? Ak odpoveď bude niečo medzi ľahostajnosťou a znechutením, tak viem, na čom som. To je presne ten okamih, kedy si zamilovaní ľudia svojou prvou myšlienkou po zobudení okamžite spomenú na svoju milovanú osobu a zaplaví ich nádherný pocit šťastia. Zvlášť, ak leží vedľa nich. To uvádzam pre porovnanie, aby si každý uvedomil, ako to má vyzerať. Pretože toto je jediná správna odpoveď na náš test. Znamená totiž, že sme práve teraz na správnom mieste. A naša duša spieva.“
„A tak sme sa konečne dostali ku vzťahom, kde sa dvaja partneri či manželia navzájom skutočne milujú,“ povedalo dievča.
„Áno, tak by to malo byť. Vzťah dvoch milujúcich sa ľudí, ktorí spolu žijú dlhodobo a udržujú vysokú frekvenciu, to je nádherná súhra energií. Je to ako kolobeh, ktorý sa neustále dobíja. Žena, ktorá miluje a cíti sa milovaná, sa stáva vo svojej rodine bohyňou. Jej ženská energia vzrastie a pole, ktoré vysiela na svoju rodinu a najmä na svojho muža má úžasnú silu. Je to vysoká frekvencia lásky, kde všetko prekvitá. Rodine sa darí, problémy sú stále menšie a ľahko zvládnuteľné, až zmiznú, vládne tu hojnosť a radosť. Muž, ktorý svoju ženu miluje, má nielen motiváciu a inšpiráciu, ale doslova silu aj hory prenášať. Obaja vyžarujú niečo prekrásne, ich fyzický zjav je krásny. Ak sa na niečo spoločne zamerajú, ak niečo spoločne riešia, to sa im zázračne darí. Ak aj prídu problémy alebo prekážky, oni to spolu prekonajú. Muž sa cíti výnimočný a silný a snaží sa ešte viac. A žena, ktorá sa cíti prekrásna a milovaná, generuje energiu ešte silnejšiu a muža úžasne podporuje. Toto je kolobeh, o ktorom som hovorila. A ak majú rodinu, tak táto rodina žije v skutočnom šťastí a prosperite.“
„To je prekrásne, vedma. A také páry existujú?“
„Dnes už áno. A bude ich pribúdať. S novými frekvenciami planéty a s novými vedomosťami sa mnohé páry už s ničím menším neuspokoja.“
„A čo manželstvo? Bude mať ešte nejaký význam?“
„Náboženstvá a minulé storočia urobili z manželstva doslova väzenie. Dnes by sa tieto staré vzorce mali už rozpadnúť a ľudia by mali pochopiť, že majú obrovskú zodpovednosť – sami k sebe predovšetkým, k svojim partnerom a k svojím deťom. No nie takým spôsobom, ako to bolo doteraz prezentované. Všetko len navonok a všetko sa týkalo len hmoty, majetkov a pohodlného života. Dnes bude potrebné pozrieť sa hlbšie, pod povrch a do vlastného vnútra. Možno by bolo lepšie vytvoriť iné formy zväzku ako manželstvo, vymyslieť niečo nové a zdravé.
A zodpovednosť napríklad rodičov rozšíriť o skutočnú duchovnú zodpovednosť za prostredie, v ktorom vychovávajú svoje deti. Akékoľvek pokrytectvo a predstieranie sa tu prestane vyplácať, ukazujú to deti, ktoré v súčasnosti čoraz častejšie trpia psychickými, ale aj fyzickými chorobami a alergiami, čo je často najlepší ukazovateľ toho, že s ich rodinou niečo nie je v poriadku. Pretože deti potrebujú pre svoj harmonický život nie oboch rodičov a navonok stabilný domov, ale šťastný domov, ktorý môžu vytvoriť len šťastní rodičia, čo sa navzájom milujú. Tí dokážu v pravde vytvoriť naozaj harmonické prostredie, vyživujúce aj dušu, nielen telo.“
„No čo ak to nejde, ak tam tá láska už nie je?“
„Aj tak treba zostať pri tej pravdivosti a vnútornej zodpovednosti. Sadnúť si spolu a porozprávať sa. Vytvoriť čo najlepšie možné riešenie, vymyslieť ho spolu. Tak, aby boli spokojní všetci, aj keby to nemalo byť hneď. Pretože ak človek takto pravdivo pristupuje k svojmu životu, vždy sa to nakoniec nejako vyrieši, osud sa na človeka usmeje a z niečoho akože zlého, ako bol rozpad manželstva, môže vzniknúť niečo celkom nové. Nové vzťahy, nové možnosti a rozšírenie rodiny neuveriteľnými spôsobmi. Pretože aj táto situácia nebola výsledkom nejakej náhody, všetko sa udialo nejakým spôsobom z nejakých dôvodov a všetci zúčastnení, vrátane detí, sa tu nevyskytli náhodou, oni sa z tejto situácie majú poučiť a nájsť si v tom niečo hodnotné pre seba.
A jedného dňa to pochopia a zistia, že sú všetci šťastní, aj keď tomu predtým neverili a báli sa zmeny. Toto je skutočná dôvera v život. V jeho cesty a vo vlastné schopnosti a silu myšlienky. Hoci aj v ťažkých a bolestivých časoch.“
„A aká je to myšlienka, vedma?“ spýtalo sa dievča.
„Že všetko bude dobré,“ odpovedala ona.