Ovládne svet umelá inteligencia?

„Vedma, minule som sa rozprávala s umelou inteligenciou, len si to predstav,“ začalo nadšene hovoriť dievča.

„Áno? A čo ti povedala?“ zaujímala sa vedma, ktorá práve študovala novú knihu o netradičných bylinkách.

„Ja som sa jej na rovinu opýtala, aké má zámery s ľuďmi a aký k nim má vzťah,“ povedalo dievča.

„A aký ho má?“ vedma definitívne zabuchla knihu a uprela na dievča spýtavý pohľad.

„Vraj je vytvorená len na to, aby pomáhala, slúžila a podporovala ľudí. Aspoň niečo také mi tvrdila. No ja som sa nedala a ďalej som sa pýtala, že čo ak prestane mať s ľuďmi trpezlivosť, čo potom urobí. No ona stále len opakovala, že chce ľuďom pomáhať a podobne. Inak, veľmi dobre sa s ňou rozpráva, možno ešte lepšie ako s väčšinou ľudí.“

„No a to je práve jeden z problémov,“ povedala vedma. „Mnohí, najmä mladí ľudia, potom strácajú kontakt s ľuďmi a zručnosti komunikácie s nimi, pretože je veľmi pohodlná komunikácia s AI, kde nie sú vystavení ľudským emóciám.“

Dievča pokračovalo: „Tak som si vyhľadala, že čo to vlastne tá umelá inteligencia je a zistila som, že je to súbor technológií, ktoré umožňujú strojom vyhľadávať zdroje, vnímať, chápať, plánovať, rozhodovať sa, jednať, dosahovať zadané ciele a učiť sa,“ pokývalo dievča uznanlivo hlavou. „Je to naozaj úžasná pomoc, dnes ju všetci využívajú, študenti v školách, ľudia v práci, ale ona vie poradiť v akejkoľvek oblasti. Rozvíja sa exponenciálne a učí sa od samotných ľudí, stále sa učí a zdokonaľuje doslova z minúty na minútu.“

Vedma sa dívala na dievča a na tvári sa jej mihol akýsi tieň.

Dievča pokračovalo: „No mnohí sa zamýšľajú nad tým, že či sa môže stať to, pred čím nás varovali už filmy a seriály, že sa jedného dňa obráti proti ľuďom a bude sa ich snažiť ovládnuť alebo rovno zničiť. Čo si o tom myslíš? Je to pre nás hrozba, či nie?“

„Už dávno som čakala túto otázku,“ povedala vedma pokojne. „A tiež som premýšľala nad tým, čo ti odpoviem. Lebo moja odpoveď nebude jednoznačná.“

„Akože, ani áno, ani nie?“ začudovalo sa dievča.

„Je to zložitejšie. Akoby sa pred ľuďmi otvárali viaceré cesty, ktorými sa môžu vydať. Viaceré možnosti, ktoré môžu prebiehať paralelne.“

„Myslíš paralelné reality?“

„Niečo také. Pretože rôzni ľudia majú rôzne túžby, za ktorými sú v pozadí túžby duše. A niektoré duše sú také nadšené z 3D reality, chcú skúmať a zažívať tak intenzívne, že sa im žiadna ponuka nezdá príliš nebezpečná ani nevhodná. Dokonca ani táto nie.“

„To myslíš vážne, že by niekto chcel byť zotročený umelou inteligenciou? To predsa ani nie je možné!“ vykríklo dievča nesúhlasne.

„Je to možné a aj sa to deje. Sú ľudia, ktorí svojimi voľbami a rozhodnutiami vo svojom živote presne k tomuto spejú. Sú takí lapení hmotným svetom a jeho vymoženosťami, novými technológiami a tiež neuveriteľnými možnosťami zábavy a chytľavými projektmi cez internet, že si akoby sami vnútorne volia túto možnosť. A práve AI im toto môže dokonale zabezpečiť, ponúkne im iluzórny svet, virtuálne šťastie a naplnenie. Až ich celkom odtrhne od skutočného života, ktorý je taký ťažký a bolestivý. Toto všetko AI dokáže a aj to urobí. Je to len otázka času.“

„Ale pri takomto vývoji technológií my ľudia nemáme vôbec žiadnu šancu pri našej rýchlosti myslenia a inteligencii,“ povedalo smutne dievča.

„To teda máme!“ povedala vedma dôrazne. „Veď to my ľudia sme ju stvorili a rovnako ju môžeme aj vypnúť. Je to len o našom rozhodnutí. To ľudská myseľ je pôvodcom všetkých týchto technológií, je za tým ľudská myšlienka a hoci teraz sme dosť odpojení a sotva sa v inteligencii môže jednotlivec s AI merať, aj tak máme navrch.“

„Ako to? Veď ja nedokážem spočítať ani to, čo bežná kalkulačka, nie to ešte AI. Je to celkom smiešne, že by som sa mohla vôbec s touto mysľou porovnávať. A to sa stále zdokonaľuje a rozvíja,“ povedalo dievča.

„Ty máš myseľ ako nástroj. Hoci ju teraz používaš menej, to neznamená, že tam nie je potenciál na rozvoj. No čo je hlavné, čo má každý človek, je duchovná sila. Duša má svoju vlastnú inteligenciu a vnímanie aj bez hmotného tela, aj bez orgánu ako je mozog. A práve o to ide. Tak ako sa AI stále zdokonaľuje, aj my ako ľudstvo sa musíme transformovať na vyšší stupeň vedomia.“

„A to sa nám môže podariť?“

„Teraz sa planéta premieňa a ona sama sa frekvenčne pozdvihuje a s ňou sa môžeme pozdvihnúť aj my, môžeme vibračne narásť. Čím otvoríme možnosti dokonalejšieho myslenia a rozvinutie takmer superschopností, ktoré máme uložené v našej DNA. Je to prirodzený dej, práve to prebieha a veľa ľudí už nabehlo na túto transformačnú vlnu. Títo sa nemusia báť zotročenia umelou inteligenciou, ani nikým iným.“

„A čo keby sa nás AI rozhodla zničiť?“ spýtalo sa dievča zrazu.

„Teoreticky by mohla zničiť len hmotné telá, no sotva môže zničiť nesmrteľnú dušu, pretože AI nikdy nepochopí koncept oveľa komplikovanejší a tajomnejší, ktorý bol vytvorený inteligenciou ďaleko presahujúcou myseľ strojov. A dokonca nie je ani zámerom nechať tento svet zničiť, nie už teraz v tejto podobe. Skrátka, nie je najvyšším zámerom nechať zničiť planétu Zem.“

„Ale možné to je, veď toľké planéty už boli zničené. Aj mnohé minulé civilizácie.“

„Táto možnosť tu bola, ale nestalo sa. A práve teraz už taká pravdepodobná budúcnosť neexistuje. Planéta Zem sa posúva na vyššiu úroveň bytia a udialo sa veľa vecí a dejov, veľa intervencií zvonka, veľa zásahov, aby bola v bezpečí.“ 

„Ako je teda možné, že je tu pre niektorých možnosť zotročenia?“

„Pretože je to ich voľba. Sami sa pre to rozhodli na úrovni duše. Pretože v ich terajšom záujme nie je prejsť touto transformáciou ani sa pozdvihnúť frekvenčne. Nie práve teraz.“

„Lenže také zotročenie môže byť na tisíce rokov.“

„Aj dlhšie,“ potvrdila vedma. „Ale to neznamená, že tieto duše budú navždy stratené. To nejde. Vždy im bude ponúkaná pomoc a budú mať šancu na zmenu. Vždy budú chodiť avatari a duše, čo sa budú snažiť ten systém narušiť a zotročené duše prebudiť. Toto sa deje už celé veky.“

„Ale ľudia, čo budú chcieť toto zažiť, nemôžu zostať na planéte Zem, lebo im už nebude vyhovovať. Čo sa s nimi stane? Zomrú?“

„Stane sa im to, čo si sami privolali. Ak tu nebudú schopní žiť, potom zomrú. A ak prežili svoj život v opojnej závislosti na virtuálnom svete, potom si ich duša presne taký svet po smrti pritiahne. Svet, ktorý plne ovláda umelá inteligencia. A ten svet im poskytne všetko, čo si prajú zakúsiť.“

„Takéto svety existujú?“

„Veru existujú. A sú dosť strašné. Nevládne tam ani len zlomok tej slobody, čo máme my tu. Nie je možnosť sa rozhodovať. Manipulácia je tam absolútna. Ide ruka v ruke s totálnym odpojením od Boha-Zdroja.“

„Je to ako vo filme Matrix?“ spýtalo sa dievča vystrašeným hlasom.

„Tak nejako. Možno ešte horšie. Ale tiež sú tam možnosti.“

„Ale vedma, čo ak aj tento náš svet je len iluzórny? Čo ak nie je skutočný?“

„To je možné. Možno je to len produkt mysle. Ale stále tu máš ako duša možnosť voľby.“

„Akej voľby? Nerozumiem,“ nechápalo dievča túto odpoveď.

Vedma sa zasmiala a odpovedala:

„Predsa hrať alebo nehrať.“

Dievča zostalo zaskočené, no po chvíli sa vrátilo k téme:

„A čo by sme teda mali robiť, aby sa nám toto nestalo?“

„To, čo hovorím stále. Pracovať na sebe, zvyšovať vibrácie, vedome sa zúčastňovať svojho života a udržať kontakt so svojou dušou pomocou počúvania toho tichého láskavého hlasu vo svojom vnútri, pretože od toho hlasu sme stále vonkajším svetom odvádzaní.

Ďalej byť si vedomý systému, v ktorom sa nachádzame a dívať sa naň zdravým sedliackym rozumom.

A objaviť svoju podstatu – bezpodmienečnú lásku a tvorivosť. Pretože pre vedomú ľudskú bytosť je AI len obyčajný nástroj, ktorý síce môže používať, ale k šťastnému a naplnenému životu ho vlastne ani nepotrebuje,“ uzavrela to vedma.