Obrázok od Gencraft
Mama viezla dievčatko do školy a veľmi meškali. Dievčatko bolo dosť nervózne, lebo mama šoférovala veľmi pomaly. Zdalo sa mu, že sa vlečú ako slimák. Malo pocit, že snáď do školy ani nikdy nedôjdu.
„Mami, pridaj trochu!“ naliehalo.
No mama išla stále rovnako pomaly. Dievčatko bolo už veľmi mrzuté, stále pozeralo na telefón a premýšľalo, koľko asi bude meškať. A akoby to nestačilo, zrazu sa pred nimi objavil traktor a mama išla za traktorom ešte pomalšie ako predtým.
„Mami, to nemyslíš vážne. Veď ho predbehni!“
No mama nevyzerala, že by sa chystala ten traktor predbehnúť. Vliekla sa za ním rovnako pomaly. Dievčatko pretočilo očami a nervózne hľadelo do mobilu.
Keď konečne dorazili ku škole, meškali už pätnásť minút. Bolo veľmi nahnevané, vystúpilo z auta bez toho, aby sa s mamou rozlúčilo.
„Ahoj,“ povedala mama.
Dievčatko jej len kývlo a s otráveným a nahnevaným výrazom sa rozbehlo ku vchodu.
No v tom mu zrazu nohy oťaželi a zastalo. Pred ním sa objavila drobná postavička, malé svetielko. Víla. Zastavila ho. Dievčatko prekvapene s otvorenými očami hľadelo na tú zvláštnu bytosť.
„Kam sa tak náhliš?“ spýtala sa víla.
„Predsa do školy, už toľko meškám,“ odpovedalo dievčatko. „Keby ma viezol ocko, tak som tu už dávno, tak by som prišla včas. Mama sa tak vliekla. Vôbec nevie šoférovať. Ani len ten traktor nedokázala predbehnúť,“ šomralo dievčatko.
Víla pokrútila hlavou a povedala:
„Tak sa teraz dobre dívaj. Teraz ti ukážem, čo by sa bolo stalo, keby bolo všetko tak, ako si chcela.“
Dievčatko zrazu videlo seba, ako sedí v aute. Akoby sa vrátilo v čase. Uvidelo, ako sa vlečú za traktorom. Počulo sa, ako hovorí presne ako vtedy:
„Mami, to nemyslíš vážne. Veď ho predbehni!“
Vtom videlo, ako mama pridala, predbehla traktor a keďže bola prázdna cesta, tak sa veľkou rýchlosťou valili vpred. Zrazu dievčatko v jednom okamihu za zákrutou zbadalo na ceste celkom pred autom stáť srnku a malé srnčiatko. Veľmi sa preľaklo a zakrylo si oči.
„Nie, nie, nie! Toto nechcem vidieť!“ vykríklo a ten obraz sa v momente stratil. Dievčatko pozrelo na vílu a vydesene sa spýtalo:
„Nechceš mi snáď naznačiť, že keby bola mama vtedy pridala, tak by sme tú srnku a srnčiatko zrazili?!?“
Víla sa zatvárila veľmi smutne a odpovedala:
„Srnku nie, iba to srnčiatko.“
Dievčatko si zakrylo oči a chvíľu bolo v úplnom šoku.
„Už tomu rozumiem,“ povedalo víle.
Otočilo sa a zbadalo, že mama je ešte stále pri aute a máva jej. Položilo tašku na zem, rozbehlo sa k nej a objalo ju.
„Mami, ďakujem ti za skvelú a bezpečnú jazdu,“ povedalo a mama sa naň usmiala.