Čo skutočne znamenajú GMO v našej strave a ako sa proti tomu brániť

Obrázok od Arturs Budkevics z Pixabay

Dievča vybehlo k vedme na kopec a veľmi sa tešilo, že ju znova uvidí. No nebola doma, ani nikde na okolí. Rozhliadalo sa, no nevidelo ju.

 

„Vedma!“ zakričalo. „Kam len mohla ísť?“ pýtalo sa v duchu.

 

„Tu som,“ ozvala sa vedma a dievča zistilo, že bola celý čas v záhrade, len ju medzi tými vysokými rastlinami nebolo vidieť.

 

„Čo to robíš?“ spýtalo sa dievča.

 

„Zberám semená rastlín,“ odpovedala ona. „Aha, práve dozreli semená cvikle a kôpru.“

 

„A načo to robíš? Veď semená sa dajú kúpiť v obchode. To už dnes skoro nikto nerobí.“

 

„No veď to je práve chyba, že nerobí,“ odpovedala vedma. „Pozri, koľko mám semien cvikle.“ Ukázala na stredne veľkú misku plnú semien. „A to je z jedinej rastliny.“

 

„Toto je z jednej rastliny?“ nechápalo dievča. „Ako je potom možné, že sú semená také drahé?“

 

„No to je dobrá otázka,“ povedala vedma.

 

„A tiež vôbec nechápem, prečo sa toľko snažíš pestovať aj tú zeleninu. Dnes sa dá všetko kúpiť a je to lacné. Vôbec sa ti to neoplatí. A tá robota okolo toho…“

 

„Semená sú drahé, hoci zelenina je lacná? Už toto je veľmi zaujímavé. Ľudia by si mali začať klásť otázky: prečo? No táto záhrada je moja radosť,“ povedala vedma.

 

„Tak to asi málo ľudí pochopí, lebo dnes ľudia za záhradu považujú kvety, trávnik a pár kríkov. Hlavne aby sa o to nemuseli príliš starať, lebo na to dnes už vôbec nemajú čas.“

 

„Nebolo to takto vždy,“ povedala vedma. „Toto sa stalo ľuďom celkom nedávno, stačila jedna jediná generácia, aby sa prerušil ich odveký vzťah k pôde. Niekto postupne vytrhal ich korene a oni si to ani len nevšimli.“

 

„Ako to?“

 

„Bolo to naplánované a presne načasované. Vieš aká je dnes dôležitá doba – doba prechodu planéty a ľudstva k vyššiemu stupňu vedomia. A tomuto sa temné sily snažili zabrániť všetkými možnými spôsobmi. A cez potraviny sa dajú ľudia pekne ovládať,“ odvetila vedma.

 

„Hovoríš ešte o niečom inom ako o závislostiach na potravinách, ktorými dnes ľudia trpia?“

 

„Samozrejme o inom. Celá výroba a produkcia jedla a potravín sa pomaly presúva do pazúrov niekoho, kto nemá s ľudstvom najlepšie úmysly. Už to, že sa to nazýva výroba, o niečom svedčí.

 

Ľudia mali vždy veľmi krásny vzťah k prírode a k svojej pôde. Kedysi to nebola taká závislosť ako v posledných stovkách rokov, ten vzťah bol iný. Pretože v dávnych dobách, keď mali ľudia vedomosti o získavaní Živy/prány, tak im nehrozilo, že ak sa neurodí dostatok plodín, budú hladomory. To bolo celkom nemožné. Pretože výživa bola všade naokolo a oni si toho boli vedomí. Postupne začali zabúdať a strácať pôvodné znalosti a stávali sa viac a viac závislými na svojej pôde. Z lásky sa stala závislosť až chorobné lipnutie. A aj duchovná sila týmto bola oslabená a stali sa ľahkým obeťami manipulácie, čo si pre nich niekto starostlivo naplánoval. Na našom území boli potrebné až dve svetové vojny, aby sa udialo to hlavné a najviac zničujúce – kolektivizácia pôdy. Inak by sa to ani nikdy nestalo. Ľudia by to nedovolili.

 

Dnes sa ľudia dozvedia všeličo o tej dobe, no sotva skutočnú pravdu. Tých, čo odovzdali svoju zem dobrovoľne, bolo veľmi málo, aj tí boli len podlo oklamaní. Väčšina roľníkov a hospodárov sa svojej pôdy nechcela vzdať. A tak boli na nich vyvíjané rôzne formy nátlaku, perzekúcie, nesplniteľné kontingenty, veľmi nízke výkupné ceny plodín, ktoré nepokryli ani len náklady, trestné komisie, falošné obvinenia a súdne procesy, tisíce roľníkov skončili vo väzení, v gulagoch alebo na nútených prácach. A navyše boli ešte obvinení aj z nedostatku potravín, ktorý vtedy nastal, hoci skutočným dôvodom bolo práve ich prenasledovanie a chybná politika. A tak nakoniec podľahli tomuto nátlaku, pretože tomu sa nedalo dlho odporovať. Môžeme byť radi, že nám ešte nejaké súkromné vlastníctvo pôdy zostalo. Aj malá vlastná záhradka má obrovskú cenu. Toho by si mali byť ľudia vedomí a vážiť si svoju pôdu.“

 

„Ale oni si ju nevážia a rozpredávajú ju,“ povedalo dievča smutne.

 

„A za túto chybu budeme aj platiť. Všetci platíme tým, že konzumujeme p-otraviny a jed-lo. Pretože k niečomu inému je už dnes ťažké sa dostať. Väčšina plodín je dnes taká prešľachtená, že má k prirodzenosti ďaleko. A najhoršie zo všetkého sú geneticky modifikované organizmy (GMO).“

 

„To viem, sú zdraviu škodlivé a spôsobujú alergie,“ povedalo dievča.

 

„To nie je to hlavné zlo. Zaujímavý je dôvod, prečo boli vôbec vytvorené.“

 

„Viem o tom, že boli vyrobené a upravené tak, aby odolali pesticídnym postrekom.“

 

„Áno, to sa hovorí, ale nie je to pravý dôvod. Musíme si uvedomiť, že tieto organizmy boli vytvorené v laboratóriách tak, že sa skladajú gény z rôznych druhov rastlín, živočíchov, baktérií a iných, no nevyváženým a celkom svojvoľným spôsobom, ktorého dopady na celú prírodu a ľudí nikto nepozná. Okrem toho sú do rastlín vkladané také gény, ktoré spôsobujú, že nové semená sa stávajú neplodnými – sterilizácia rastlín. Alebo je aj iný spôsob, že tieto gény sa až časom pod vplyvom istých chemických látok aktivujú a rastlina sa stane neplodnou až po niekoľkých generáciách.“

 

„No prečo sa potom vyrábajú GM plodiny?“

 

„Skutočný dôvod je ovládnutie ľudstva. Kto ovláda semená, ovláda potraviny a teda ovláda svet. A isté firmy, ktoré sú za tým, tiež nie sú hlavnými vinníkmi, sú len viditeľnými vykonávačmi rozkazov. Sú za tým sily oveľa mocnejšie. Za každú cenu chcú získať kontrolu nad semenami, ktoré majú chránené patentmi, v podstate ich vlastnia, majú práva k nim aj k rastlinám, lebo sú to ich výrobky. A majú takú predstavu, že vlastnia aj konzumentov týchto svojich výrobkov.“

 

„No to je strašné,“ neverilo dievča vlastným ušiam.

 

„A to nie je všetko. Okrem toho kontrolujú aj produkciu pesticídov, na ktorých sú tieto rastliny závislé. Likvidujú konkurenciu a nútia poľnohospodárov každý rok nakupovať od nich nové semená. A aj pesticídy. A keďže na každý pesticíd si časom škodcovia získajú imunitu, tak vyvíjajú stále nové pesticídy, ktoré sú ešte nebezpečnejšie, ako boli tie pred nimi.“

 

„Ale oni sa odvolávajú na zvyšovanie produktivity poľnohospodárstva, pretože svet nedokáže uživiť rastúcu populáciu,“ pripomenulo dievča.

 

„To je tiež len manipulácia, ktorou sa snažia ľudí oklamať. V skutočnosti je to len zlým hospodárením a nepochopením veci,“ odpovedala vedma.

 

„Viem, čítala som, že bolo vypočítané, že 2 hektáre uživia len jedného človeka-všežravca, no tá istá plocha uživí 14 vegetariánov a až 50 vegánov. Okrem toho, keď sa prepočíta spotreba vody, vynaloženej energie a pracovnej sily, tak rovnaká plocha poľnohospodárskej pôdy poskytne až 15-krát viac rastlinnej potravy než mäsa,“ povedalo dievča.

 

Potom dodalo: „No GMO nikto jesť nechce. Keby to bolo poriadne napísané na obaloch, ľudia by to nekupovali.“

 

„GMO sú veľmi dobre ukryté. Najčastejšie v krmivách pre hospodárske zvieratá, v plodinách ako sója, kukurica, čo prechádza do mäsa, mlieka a vajec, v E-čkach, v spracovaných potravinách, v olejoch, margarínoch, cukre. Ale aj v zelenine, najmä zemiakoch, cuketách a tekviciach,“ povedala vedma.

 

„Takže ľudia ani nevedia, čo konzumujú? Lepšie by bolo, keby jedli len domáce produkty, napríklad tie vajíčka.“

 

„Smutné však je, že ľudia nevedia, že tieto sliepky sú väčšinou chované kŕmnymi zmesami z obchodu. A teda opäť nemajú žiadnu záruku, čo tieto krmivá skutočne obsahujú. Netušia to ani chovatelia týchto zvierat.“

 

„Netušia. Alebo to radšej ani nechcú vedieť. Aj keď existujú organizácie, čo proti tomuto bojujú a upozorňujú na nebezpečenstvá. No o hlavnom nebezpečenstve netušia a tým je ovládnutie ľudstva prostredníctvom jeho odtrhnutia od prirodzenej potravy, jeho následné odklonenie od duchovnej cesty, pričom ničenie zdravia populácie je až druhoradé. A preto GM potraviny môžu obsahovať aj látky ako: lieky, vak cíny, psychiatrické lieky, sterilizačné látky a iné. A to hovorím len o chemikáliách, no sú tu aj horšie veci, pretože nevieme, aké gény a z čoho tam vlastne vložili.

 

No je tu jedna zaujímavá vec. Napriek všetkému toto nie je práve ideálny spôsob ovplyvňovania populácie. Hovorila som ti, že temné sily na všetko potrebujú súhlas ľudí. A na toto ho nedostali, hoci určitá zodpovednosť ľudstva za to existuje, keďže tých politikov, čo to schválili, si akosi ľudia zvolili sami. No toto nestačí.

 

A ak ľudia vo svojom vnútri budú rozhodne presvedčení o tom, že oni žiadne GMO jesť nechcú a nesúhlasia ani s ich pestovaním a šírením, tak to bude pre temnotu stále ťažšie a ťažšie, až sa celý plán jedného dňa zrúti.“

 

„Ale prečo to robia konkrétne takto?“ stále nechápalo dievča.

 

„Stále tie isté dôvody. Uzatváranie šišinky mozgovej, teda napojenia človeka na Boha-Zdroj. Ďalej sterilizácia populácie, pretože pod vplyvom svetlých frekvencií planéty sa teraz má rodiť veľa vysokovibračných bytostí, čo tu temné sily nechcú. A zvýšenie kontroly nad ľuďmi vplyvom chemických látok, tým, že sa znižujú ich vibrácie a rastú negatívne emócie, čo je pre temnotu hlavný zdroj energie.“

 

„Viem o GMO, že sú nebezpečné aj pre prírodu, pretože sú dominantné a môžu kontaminovať aj iné osevné plochy.“

 

„Dominantné sú, to je pravda, aj to že prevládnu. Ale to, že navždy kontaminujú iné rastliny to je možno len veľké prianie temnoty, pretože to tak nie je. V skutočnosti po pár generáciách sa opravia a navrátia späť do pôvodného prirodzeného stavu. Tak sa to udeje vždy s takými nepodarkami, ako sú experimenty temnoty na nízkych frekvenciách,“ povedala vedma spokojne.

 

„Ale prečo sa teda človek a jeho gény nevrátili k pôvodnému stavu?“ náhle sa spýtalo dievča.

 

„Nevrátili sa, zatiaľ, a to dáva temnote veru poriadne zabrať, aby sa to nestalo. Neustále tomu zabraňujú formou chemických postrekov plodín, chemtrails, oč kovaniami, liekmi, fluoridáciou vody, GMO, pridávaním hmyzu do potravy a tiež rôznymi negatívnymi žiareniami a elektromagnetickými poľami.“

 

„A čo by teda mali ľudia robiť?“

 

„V prvom rade si uvedomiť, že tvrdenia, že nepotrebujú záhradu a nepotrebujú si pestovať vlastnú zeleninu a ovocie – sú len temnými silami podsunuté manipulatívne myšlienky. Tieto bolo možné rozšíriť len preto, že ľuďom boli zničené ich pôvodné korene, ktorými boli spojení so svojou pôdou. Sú lživé a veľmi škodlivé. Treba toto zmeniť a opraviť. Okrem toho sa treba začať zaoberať pestovaním vlastných semien, aspoň niektorých druhov rastlín. Keby to urobili aspoň tí, čo majú takéto možnosti. Nikdy nesmieme dovoliť, aby sa pestovanie semien stalo monopolom zahraničnej firmy, pretože práve o toto im ide, postupne získať úplnú kontrolu nad osivom. A nezastavia sa pred ničím.“

 

„Ale kto to má urobiť, vedma?“

 

„Tí, čo majú akýkoľvek prístup k pôde – záhrade, čo majú domčeky a chalupy na vidieku, mali by si vytvoriť záhradky. Aspoň malý kúsok, tam, kde mali doteraz trávu a ihličnany. Nemusia pestovať toho veľa. Naozaj stačí málo. Môžu konzumovať 99% jedla z obchodu. Aj to 1% svojich vlastných vypestovaných plodín bude postačovať na to, aby nestratili zdroj Živy a energeticky nestratili spojenie s prirodzenou výživou od Matky Zeme. Potom sa nestanú obeťou temnoty, ktorá sa ich snaží od prirodzene vypestovaného jedla celkom oddeliť.“

 

„No čo také by mali pestovať, keď tam nechodia často a nemajú k tomu vzťah?“

 

„Vzťah nemajú, lebo bol násilne prerušený. V skutočnosti mnohí ani netušia, či ho majú alebo nemajú. A keď nemajú čas, nech pestujú hoci len cibuľku a šalát. A z ovocia ríbezle, egreše a maliny. Toto je veľmi jednoduché. A bylinky ako medovku, mätu, šalviu a tymián. Tieto sú veľmi dekoratívne a hodia sa aj do kvetinovej záhradky. Všetko sú to trvalky, teda vydržia niekoľko rokov. Len pozor na mätu, lebo sa veľmi ľahko rozšíri všade a iné rastliny vytlačí.  Čaje z týchto bylín sú tiež dobrým zdrojom Živy.“

 

„No nie každý má rád čaj. Načo potom také byliny?“

 

„Tak treba pestovať bylinky ako korenie. Oregano, tymián, rozmarín, saturejku, pažítku. Alebo bazalku, petržlen, či kôpor. A týmito si dochucovať jedlá. Opäť je to skvelý spôsob doplnenia Živy. Môžu sa jesť čerstvé, no aj sušené.“

 

„No ľudia dnes už často ani nevaria. Stravujú sa len tak v meste a doma si dajú len niečo menšie alebo jedia polotovary.“

 

„Tak nech si tieto byliny nasekajú a posypú si tým chlieb. Alebo dajú do zeleninových šalátov. Je dôležité si uvedomiť, že nech už je ich strava akákoľvek, treba do nej vniesť takéto na Živu bohaté plodiny. Pretože ovocie a zelenina z obchodu toto obsahuje len málo. A nikto nevie, ako bola vypestovaná, z akých semien, koľkokrát striekaná a ako chemicky ošetrená, aby sa vôbec dostala na pulty v obchodoch. Nemôžu čakať, že v tejto zelenine či ovocí je všetko to, čo ich telo potrebuje. A keby aj bolo, tak ten chemický kokteil spôsobí, že telo z toho má nakoniec viac škody ako úžitku. Oveľa lepšie sú zelenina a ovocie z trhov, ale ani tam nie je istota, či sú skutočne hodnotné.“

 

„No dobre. Ale čo ľudia v panelákoch? Čo majú robiť oni, keď nemajú prístup k pôde?“

 

„Možno majú balkón. Alebo jeden meter štvorcový pred panelákom. Čo keby tam zasadili bylinky, ktoré som vymenovala? Aj keby boli pre všetkých ľudí z paneláku. Mohli by to urobiť pre seba aj pre svojich susedov. Založiť mini záhradku. Možno to niekoho nadchne a pridá sa.“

 

„Takže ty hovoríš, že netreba každému pestovať mrkvu a kaleráb, či zemiaky, stačí, keď majú niečo čerstvé odtrhnuté, ako bylinky, šalát a cibuľku?“

 

„Áno. Ale bolo by dobre to jesť po troške denne, aspoň keď je sezóna. Hlavne niečo zelené. Niečo čerstvé každý deň, a tým rozhodne nemyslím ovocie a zeleninu z obchodu. Musím spomenúť kyselinu listovú. Prečo niekto núti zdravé tehotné ženy jesť tento chemicky vyrobený vitamín? Napomáha telu dieťatka, to áno. Ale čo robí s jeho dušou? Prečo im nikto nepovie, že lepšie by bolo, keby si denne zobli niečo zo zelených živých rastlín?“ opýtala sa vedma, no odpoveď neočakávala.

 

Dievča zostalo smutne stáť a chvíľu premýšľalo. Potom sa spýtalo:

 

„Ale čo ak niekto nemá ani túto možnosť? Že býva niekde, kde je len betón alebo mu záhradku niekto zničí?“

 

„Potom je tu ešte iná možnosť. Existujú rastliny, ktoré nikto nesadí, nikto nezalieva a nikto sa o ne nestará a predsa rastú. A to je burina a rôzne plané rastliny. Mnohé z nich sú jedlé. Treba ich poznať a na prechádzke si sem-tam kúsok odtrhnúť a zjesť.“

 

„Ale to nie je chutné,“ namietlo dievča.

 

„Ako vieš? Už si to niekedy ochutnala?“ spýtala sa vedma.

 

„Nie, ale myslím si. Inak by to predsa ľudia jedli.“

 

„Ľudia sú tak odtrhnutí od prírody, že už ani len netušia, čo je pre nich dobré. Ja nehovorím, že toho majú jesť na kilá, stačí kúsok,“ povedala vedma a poobzerala sa naokolo. Odtrhla kúsok rozkonárenej bielo kvitnúcej buriny a podala dievčaťu.

 

„Tu máš, ochutnaj. Toto je hviezdica prostredná.“

 

Dievča si to neisto vzalo do úst a požulo. „To je zvláštna chuť. Asi by som si na ňu vedela zvyknúť.“

 

„A existujú aj jedlé kvety. Napríklad: sedmokrásky, fialky, sirôtky, ruže, púpavy, čakanky, rumančeky, kvety bazy. A mnohé iné.“

 

„A čo sa stane, ak toto začnú ľudia bežne robiť? Že budú jesť skutočne živú stravu hoci po troškách každý deň – myslím v sezóne?“

 

„Ak toto začnú ľudia robiť, jedného dňa zistia, že z 1% živej výživy sa stalo viac ako 50% a že si začali akosi prirodzene vyberať, čo vlastne chcú jesť. Ak by sa toto rozšírilo, potom sa celý temný projekt zameraný na GM potraviny rozpadne ako domček z kariet. Pretože podstatu toho, o čo sa temnota snaží, by sa nepodarilo uskutočniť.“

6 názorov na “Čo skutočne znamenajú GMO v našej strave a ako sa proti tomu brániť”

  1. „Ale kto to má urobiť, vedma?“

    „Tí, čo majú akýkoľvek prístup k pôde – záhrade, čo majú domčeky a chalupy na vidieku, mali by si vytvoriť záhradky. Aspoň malý kúsok, tam, kde mali doteraz trávu a ihličnany. Nemusia pestovať toho veľa. Naozaj stačí málo. Môžu konzumovať 99% jedla z obchodu. Aj to 1% svojich vlastných vypestovaných plodín bude postačovať na to, aby nestratili zdroj Živy a energeticky nestratili spojenie s prirodzenou výživou od Matky Zeme. Potom sa nestanú obeťou temnoty, ktorá sa ich snaží od prirodzene vypestovaného jedla celkom oddeliť.“❤

  2. Ak šľachtenie a GMO sú dva pojmy toho istého významu, lepšie povedané, že GMO sú výsledkom šľachtenia, tak potom, už začiatkom 80 – tich rokoch minulého storočia sa s tou geneticky modifikáciou začalo, alebo ešte skôr. To neviem. Nikdy ma to nenapadlo, sa nad tým zamyslieť. Ale teraz viem, že sa na Slovensku, v tých 80-tich rokoch začala pestovať nová odroda pšenice. Menovala sa „Mironovskája“ a bola k nám dovážaná zo Sovietskeho zväzu. Vyznačovala sa trocha vyššími výnosmi, oproti našim odrodám, no jej prednosťou bolo, že obsahovala vysoké percento lepku. Až okolo 26 %, pričom norma bola 23 %, alebo ešte nižšia. No, vtedy sme nepoznali pojem GMO, len pojem šľachtenie. Ta odroda už vymizla. A v súčasnosti , mi bolo divné, prečo pšeničná múka nie je zdravá, veď nutričná hodnota pšeničnej múky a ražnej múky, či ovsených vločiek je skoro rovnaká. A už viem, že v čom je pes zakopaný. Pšenica je geneticky modifikovaná. Takže nepoužívať pšeničku múku , používať ovesené vločky /ovos , nenáročný na pestovanie/ , ražnú muku, ta je vhodná. Áno, raži sa ľudovo hovorí aj žito, čiže: Ži – to! No, ale podobne aj ovocné stromy sú potom už dávno geneticky modifikované. Ja som nikdy nevedel pochopiť, ako je to možné, ľudia niekedy doma, vo svojich záhradách pestovali marhule, ovocné stromy týchto plodov vydržali aj 30 – 40 rokov a stále rodili. U novovzniknutých ovocných sadov, za socializmu, sa pestovali marhule vo veľkom, no šľahnutím, sa dosiahlo to, že stromy marhúľ začali , z ničoho nič, po 7- mich rokoch vysychať. My sme tomu hovorili, že sú prešľachtené. Fakt , pojem „modifikácia nám bol asi zatajovaný. No neviem. Teraz mi takto vychádza. Prvýkrát sa pojem modifikácia objavil u plodiny kukurica a to bol veľký zázrak v šľachtení. A veľké chvály pokroku. Dopestovať tak vysokú kukuricu a také obrovské výnosy. No vtedy sme nevedeli, že je to zlo, obalené v peknom obale. Tak potom, aj ovocné stromy, sú vlastne, už dávno zdegenerované . Takže tá modifikácia začala už dávno. A ešte jedná vec. Prekvapilo ma, že aj zemiaky už nie sú vhodné ako potraviny. Ako je to možné? Veď jedlé odrody zemiakov, obsahovali, len 14 % sacharidov / škrobu/ , kŕmne okolo 20 % a škrobové /priemyselne/ okolo 30 – 40 % škrobu. No a vlastne oni sú tiež už geneticky modifikované. Dá sa to poznať podľa toho, že v minulosti, zemiaky keď odkvitli, tak sa na poraste vytvorili bobule v ktorých bola hromada semena aj z toho sa dali vypestovať zemiaky, no to sa robilo, len pri získaní novej kvalitnej sadby. No a teraz , na zemiakoch ,ktoré pestujem v malom, na mojej záhradke, už to nevidím. Keď je tento môj postreh správny, tak potom máme čo robiť, lebo sme prírodu poriadne zdevastovali aj v tomto smere a mám dojem , že mnoho pestovateľov to ani netuší.

    1. Azarlia Tayla

      Pavel, šľachtenie nie je to isté, čo výroba GMO. Šľachtenie je kríženie druhov, ktoré sa krížiť môžu. Vytvárajú sa tak nové odrody. Nemusí to byť zlé, keby sa to robilo citlivo a nie len kvôli ziskom.

  3. úžasne pravdivé … Matička ŽIVA ponúka všetko každému bez rozdielu …. a ľudia zabudli … a mnohí ani nechcú tie dary, za ktorré nemusia platiť, len svojou láskou a úctou k príroda …

Pridajte Komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *