K doktorovi ďatľovi jedného dňa príde pacient diviak. Je to už starší pán na diviačom dôchodku, ktorý plánoval, že si ho dokonale užije, ale čo sa nestalo. Zrazu veľmi ochorel.
„Pán doktor, tu ma bolí, aj tu ma bolí! Cítim sa veľmi zle. Nič nemôžem robiť, také mám bolesti,“ sťažoval sa diviak.
„Hneď vás vyšetríme,“ povedal doktor. „Sestrička vám vezme krv.“
Po vyšetreniach mu doktor ďateľ vravel: „Máte vážnu chorobu. Ale to nevadí, našťastie na to máme lieky.“
„Máte lieky na túto chorobu, aby zmizla? To je úžasné!“ potešil sa pacient.
„Nie na chorobu. Ale na tie vaše príznaky,“ povedal doktor.
„Ahá. A to je dobre? Ja som si myslel, že nájdete príčinu mojej choroby a odstránite ju.“
„Tak za prvé, nie som kúzelník, ale doktor. A za druhé, ja tu mám plnú čakáreň pacientov, nemám čas hľadať nejaké vaše príčiny, tak nezdržujte, nemám na vás celý deň!“
„Ale keby ste hneď na začiatku našli príčinu a vyliečili ju, tak by ich toľko nebolo,“ namietol nesmelo diviak.
„Vy ste nejaký múdry! Lenže potom by z nich prestali byť pacienti a my potrebujeme pacientov čo najviac. Čo by sme robili, keby sa nám minuli pacienti?“ okríkol ho ďateľ.
„Prepáčte, pán doktor, vy to viete najlepšie.“
„To si myslím!“ pokračoval ďateľ. „Tak teda, tu sú vaše lieky. Poisťovňa vám ich sčasti prepláca, to máte šťastie.“
Diviak sa poteší: „To je dobre. A ako dlho ich budem užívať?“
„No predsa navždy!“ odsekne doktor, prekvapený, že sa tak hlúpo pýta.
Diviak zmätene zamrká.
„Chcete mať nepríjemné príznaky choroby alebo nie?“ opýtal sa ho ďateľ.
„A nemajú tie lieky nejaké negatívne vedľajšie účinky?“
„Tak to iste majú, ale vy si toto dobre rozmyslite, či sa budete práve týmto teraz zaoberať. Chcete liečbu, tak tu je. Berte, čo je!“
„Tak teda dobre,“ zberá sa pacient na odchod.
„Počkať, počkať. To nie je všetko. Tieto lieky totiž spôsobujú zvýšenie tlaku krvi,“ povedal zrazu doktor ďateľ.
„Čože? A čo teraz?“ zhrozí sa diviak.
„No, máte šťastie, lebo na zvýšený tlak tu máme tieto skvelé lieky.“
„Aha, tak dobre,“ neisto povie diviak.
„No a okrem toho, v kombinácii týchto dvoch liekov sa často vyskytujú problémy so žalúdkom,“ vysvetlil ešte doktor.
Diviak sa zdesí: „A čo teraz?“
„Aj na to má naša skvelá medicína riešenie. Máme tu tieto výborné lieky na žalúdok.“
„Aha,“ zmätene kýva hlavou pacient.
No doktor ďateľ ešte neskončil: „No, ale ešte vám musím povedať, že občas sa u niektorých pacientov po užití týchto liekov zjaví nepríjemná vyrážka a svrbenie končatín, tak na to máme a preventívne dávame aj tieto ďalšie lieky.“
„Veď to je už celá hromada liekov! Koľko ma to bude stáť?“ opýtal sa diviak.
Doktor povie sumu a pacient sa zhrozí. „Veď to je polovica môjho dôchodku!“
„To je stále ešte dobre, mohlo to byť horšie,“ poklepe ho ďateľ po pleci.
„A môžete byť rád, že je naša medicína na takej vysokej úrovni a vďaka tomu sa zvieratá dožívajú oveľa vyššieho veku ako v minulosti.“
„No to som rád,“ vyjachtá pacient ticho.
„A nevedeli by ste mi poradiť nejaký spôsob, ako by som sa mohol tejto choroby skutočne zbaviť, aby som to nemusel užívať a už vôbec nie do konca života?“ opýtal sa ešte.
„Vy ste ale komplikovaný pacient! Keby všetci takto vymýšľali ako vy, tak kam by sme to došli?“ pokarhal ho doktor namosúrene. „Chceli ste liečbu, tak ste dostali liečbu. Tú najlepšiu, akú máme.“
„Ja by som ale predsa radšej…“ nesmelo začal diviak.
„Čo také?“ skočil mu do reči doktor ďateľ. „Správajte sa disciplinovane ako správny pacient. Vezmite si svoje lieky a choďte! A nezabudnite chodiť na kontroly každý mesiac. Dovidenia.“
Sestrička vytlačí diviaka z ordinácie, kde sa nahrnú ďalší dvaja pacienti. Keď sa diviak ocitol na chodbe, musel sa zhlboka predýchať. Zostal smutne stáť a v ruke mal igelitku plnú liekov.
Je toto to, čo si zaslúži?
Je toto to, čo chce?
Čo teraz urobí?
A čo by si urobil TY?