A voľ byť – a nebyť otrokom

Dievča sedelo večer s vedmou pri ohni a pozeralo sa do plameňov.

„Vedma, ja to vidím. Uvedomujem si to, že ľudstvo je na zlej ceste. Planéta je znečistená, ľudia sú pod vplyvom programov, o ktorých ani netušia, všetko naokolo akoby sa stále zhoršovalo,“ povedalo zrazu dievča.

„Slučka okolo ľudí sa stále viac a viac uťahuje. Ak si myslia, že toto nejako prehrmí a bude zase dobre, tak to sa hlboko mýlia. Nebude. Práve naopak.“

„Čítala som, že majú pre ľudí pripravené aj čipy. Čo si o tom myslíš?“

„Nič tomu nezabráni, ak ľudia budú chcieť byť očipovaní, ak budú chcieť byť naveky otrokmi,“ povedala vedma smutne.

„Ale vedma, kto by už len chcel byť naveky otrokom?“

„Rozhliadni sa. Väčšina žije už teraz život otroka. Keby som im mala niečo povedať, tak toto:

Pozri sa sám na seba.

Je toto sloboda, čo žiješ?

Si s tým spokojný?

Pozrel si sa niekedy na seba a opýtal sa, či toto si ty?

Takto si si predstavoval svoj život?

A kam to povedie?

Kam až siaha tvoja odhodlanosť ísť touto cestou?

Chodíš do práce, ktorú neznášaš, kvôli peniazom, ktoré tak veľmi potrebuješ.

Koľko hodín týždenne, koľko mesačne a koľko ročne tráviš touto prácou?

Za čo meníš svoju energiu?

Za stravu, ubytovanie, oblečenie a zábavu?

Ale veď aj skutoční otroci s staroveku toto všetko mali, pričom pracovali často oveľa menej hodín denne. Častokrát sa mali oveľa lepšie ako ty, čo tŕpneš, či budeš mať z čoho budúci mesiac zaplatiť hypotéku. Zdá sa ti, že si slobodný? Že si na tom lepšie, ako boli oni? Tak to ťa vyvediem z omylu. To oni mali viac slobody, ako máš dnes ty.

Si v pasci. To peniaze sú tvoje okovy, ktoré ťa pútajú k systému. To systém potrebuje, aby si si myslel, že nie je iná možnosť. Tým nechcem povedať, aby si hneď zajtra prestal chodiť do práce a platiť účty, dane a podobne. To vôbec nie. Chcem len povedať, aby si si uvedomil, že peniaze sú symbolom tvojho otroctva, tvojich okov, tá čierna reťaz na nohe, ktorú ty nevidíš, ale je tam. Touto reťazou si pripútaný k matrixu.“

„Ale vedma, sú niektorí ľudia, ktorí majú veľa peňazí a žijú si v blahobyte, cestujú a užívajú si, tí to sotva vnímajú tak, že by ich niečo obmedzovalo, že by boli v otroctve.“

„Aj tým by som chcela niečo povedať: teraz máš dlhú a pohodlnú reťaz a žiješ si svoj luxusný život. Ale čo bude zajtra s tebou? Čo ak sa narodíš niekde v Číne a tvoja reťaz bude mať tri očká? Alebo ty neveríš na reinkarnáciu? Tak teda dobre. Pokojne môžeš neveriť aj na gravitáciu, aj tak na teba bude pôsobiť. Radšej sa zamysli, kým je čas. Reťaz je reťaz, nech je akokoľvek dlhá.“

„Tak čo s tým, vedma? Ako z toho von? Vieš to? Čo majú robiť tí, čo to vidia a chcú sa oslobodiť?“ zúfalo sa opýtalo dievča.

„Babylonský finančný systém je postavený na temných základoch čiernej mágie. Preto je taký silný a vyzerá pevne a nezničiteľne. Ale je jedna cesta,“ povedala vedma tajomne.

„Aká?“

Vedma predniesla:

„Pozriem sa na tú čiernu reťaz na mojej nohe.

Pozriem sa na ňu aj keď ju fyzicky očami nevidím.

Uvidím ju svojím vnútorným zrakom.

A poviem nahlas tejto reťazi:

Milá reťaz, ja ťa vidím.

Vidím ťa a odteraz nebudem mať pokoja, kým sa od teba neoslobodím.

Neustále budem na teba myslieť a prídem na spôsob, ako ťa zložiť.

A nebude to dlho trvať, to mi ver!

Pretože ja mám tú silu a tú moc.

Ja už nebudem viac otrokom!“

„Vedma, toto si sa prekonala. To akože má byť všetko, žiadna revolúcia alebo niečo podobné?“ opýtalo sa dievča nespokojne.

„Moja milá, veď si spomeň, ako je to s prasklinami v systéme. A takto je možné vytvoriť poriadne veľkú prasklinu!“ usmiala sa vedma spokojne. „Ide o to, že všetko je najprv na energetickej úrovni. A tú možnosť, ako žiť bez finančného otroctva treba najprv v kolektívnom podvedomí vytvoriť.“

„A zrejme to musia byť samotní ľudia, kto to vytvorí. Nik iný to za nás neurobí.“

„Len my sami musíme za seba zabojovať,“ povedala vedma.