Vedma a dievča sa večer vybrali spolu na prechádzku. Chvíľu pozorovali západ slnka, keď sa zrazu vedma ozvala:
„Dnes budem hovoriť o zvláštnej téme. Už som ti hovorila o rôznych manipuláciách zo strany temných síl, čo ovládajú túto planétu, týkajúcich sa rôznych oblastí života. Ale o jednej som sa ešte nezmienila. A to nie preto, že je málo dôležitá. Práveže veľmi, no všetko okolo nej môže pôsobiť dosť neuveriteľne. Pretože tu by manipuláciu a ovládanie mysle nikto nečakal.“
„A čo to je?“ zaujímalo sa dievča.
„Krása,“ odvetila vedma.
„Krása? Ako to myslíš, vedma?“ nechápalo dievča.
„Aby som vysvetlila podstatu. Ľudské oko je výnimočný orgán a nehovorí sa nadarmo, že je to okno do duše, pretože je to skutočne tak. Keď ľudské oko hľadí na krásne veci, je to veľmi povznášajúce a bez toho, aby človek niečo robil, len to samotné pozeranie spôsobuje, že sa dvíha jeho frekvencia a rovnako sa otvára a rozširuje aj napojenie na Boha-Zdroj. Je to veľmi silné a funguje to spoľahlivo. Bez námahy. Lenže tejto skutočnosti si boli temné sily vedomé už v dávnych dobách. A už veľmi dávno premýšľali nad spôsobmi, ako by krásu, ktorá človeka a jeho svet stále obklopovala, čo najviac znetvorili. Toto sa im podarilo, našťastie, len do určitej miery, ale aj tak to má na človeka veľmi zlý dopad,“ povedala vedma.
„Ako to urobili?“ spýtalo sa dievča s veľkým záujmom.
„Posledných dvesto rokov začali cielene vplývať a ovládacími programami viesť ľudí k tomu, aby začali za krásu považovať niečo, čo v skutočnosti krása ani estetika nie je. V tomto postupovali veľmi systematicky a opatrne, vyzdvihovaním určitých umelcov a umeleckých smerov, ktorí sa im hodili do ich projektu, zasahovaním do vzdelávania v istých odboroch, podporovaním užívania omamných látok v umeleckých smeroch, až nenápadne zmanipulovali ľudí, usmerňovali ich vkus, až za krásu začali považovať úplný umelecký odpad. Práve toto sa dnes deje vo veľkom. Pričom toto všetko sú len programy, nič viac. So skutočným umeleckým vnímaním človeka a jeho duše to nemá nič spoločné.“
„Myslíš moderné umenie? Tie obrazy, ktoré vyzerajú, akoby ich namaľovalo dvojročné dieťa spôsobom, že omylom vylialo farbu na plátno?“ spýtalo sa dievča.
„Áno, aj tie. A všetko ostatné. Nielen moderné umenie, moderná móda a módne prehliadky posledných rokov, architektúra, dizajn predmetov, moderná hudba, literatúra, stopy tohto vplyvu sú všade navôkol. Ono to trochu pripomína rozprávku Cisárove nové šaty, kde všetci naokolo opakovali aké sú krásne, teda samé lži,“ vysvetlila vedma.
„Aj architektúra? Veď ľudia si dnes stavajú pekné domčeky. Aj keď uznávam, že paneláky až také pekné nie sú,“ podotklo dievča.
Vedma si vzdychla.
„Ja dobre viem, aký je potenciál ľudí v oblasti architektúry. Aké nádherné a veľkolepé stavby vedia postaviť. Dokonalé a večné, bez toho, aby sa tam olupovala omietka po desiatich rokoch. Ukážky toho sú v stavbách staroveku. A nielenže vedeli takéto stavby vytvoriť, vedeli ich aj ekologicky zrušiť. Toto ľudia dokázali a aj dokážu. Len sú vedení iným smerom. Kombináciou nekvalitných materiálov a týmito manipuláciami ohľadom vnímania krásy, toto všetko vedie tam, kde sme dnes. Veď sa rozhliadni. Všade sú rozpadávajúce sa a chátrajúce budovy a stavby, ktoré neboli estetické a krásne, ani keď boli nové.“
„Ale niektoré sú celkom pekné,“ namietlo dievča.
„Keby ľudia mali možnosť nahliadnuť do minulosti, tak by videli, že v tomto smere došlo akurát tak k úpadku a obrovskej degradácii. A nedá sa to opraviť ani zmeniť skôr, kým toto ľudia nepochopia. Oni to musia uvidieť a uvedomiť si to. Ak budú tvrdohlavo trvať na tom, že toto moderné tvorenie je estetické, tak sa tu nič nezmení. Lebo sú to len a len programy mysle.“
„A čo tá móda? Videla som na nete módne prehliadky, ktoré vzbudili až posmech, také boli absurdné a ohyzdné,“ povedalo dievča.
„Toto je smutné. Táto oblasť je plne pod kontrolou temných síl. Pretože to nie je len také neškodné a nie je jedno, čo ľudia na sebe nosia. No najhoršie na tom je, že ľudia sú manipulovaní k noseniu čiernej farby, o čom absolútne netušia. Oni sa mylne domnievajú, že je to ich vlastná voľba. A že v tom vyzerajú dobre. A to len preto, že nevidia, čo to robí s ich aurou. Aj napríklad starší ľudia sú podporovaní v nosení tmavých farieb, čo im teda vôbec nepomáha. Strácajú tým energiu a tým si oslabujú svoju imunitu. Čierne oblečenie všetkých negatívne frekvenčne ovplyvňuje. Mladí ľudia sú zasa tlačení a tvrdo manipulovaní k noseniu beztvarých handier, ktoré sa ani popísať nedajú. A aj v obchodoch, kde by malo byť dnes všetko, akosi záhadne chýbajú skutočne krásne kusy oblečenia. Aj keď musím uznať, že v poslednej dobe sa to začína zlepšovať a v lete medzi ľuďmi vidieť aj viac farieb,“ vysvetlila vedma.
„No, ja si už dávam pozor na to, čo nosím. Už viem, aké je to dôležité, aby som sa obliekala ako žena,“ povedalo dievča.
„Viem, a som rada. Pohľad na teba je skutočný estetický zážitok. Čo sa však o mnohých dnešných mladých dievčatách a ženách povedať nedá,“ vyhlásila vedma.
„A čo je ešte také zlé na móde?“ opýtalo sa dievča.
„Je tu jedna vec. Asi tá najhoršia zo všetkých,“ odvetila vedma.
„Čo to je?“
„Dokonale vymyslená a naprogramovaná uniforma pre mužského otroka,“ vyhlásila vedma.
„A to je čo?“
„Oblek,“ odpovedala vedma stroho.
„Čože?“ vydesilo sa dievča.
„Áno, oblek, košeľa a kravata. Jeho pôsobenie ako otrockej uniformy rastie s jeho cenou a ešte aj čiernou farbou. Toto je silný program vytvorený na základe čiernej mágie. Prečo ľuďom nepríde čudné a podozrivé, že tak veľký počet mužov nosí to isté oblečenie a to už desiatky rokov?“
„No ja viem, že mnohí muži radi nosia obleky. Dáva im to pocit dôležitosti, cítia sa byť cool, najmä tí, čo si môžu dovoliť veľmi drahý oblek,“ podotklo dievča.
„No veď práve. Týmto všetkým však rastie len ich ego, ktoré je celkom pod kontrolou matrixu, oddeľuje ich to od ostatných, čo temnota robí veľmi rada – rozdeľuj a panuj je jej obľúbené heslo. A že si pripadajú cool, to je tiež len ovládací program. Pretože netušia, čo si to vlastne na seba navliekli. A takých uniforiem otrokov je po svete viacero, niektoré súvisia s náboženstvami.“
„A čo montérky, vedma? Niektorí muži oblek vôbec nenosia. Rôzni remeselníci a robotníci,“ zaujímalo sa dievča.
„Montérky nie sú uniforma otroka v pravom slova zmysle. Problém je ten, že väčšinu týchto mužov v montérkach riadia a ovládajú práve tí v oblekoch,“ povedala vedma.
„Ale teraz by mohli ženy namietať, že sú muži v tých oblekoch pekní.“
„No tak si teda predstavme dokonalého muža – postava ako socha starovekého gréckeho atléta. A teraz si predstav, že tohto muža navlečú do obleku. Páči sa ti táto predstava?“ spýtala sa vedma s veľkým úsmevom.
„Vôbec nie!“ zhrozilo sa dievča. „Bolo by treba vytvoriť celkom iné oblečenie pre mužov, ktoré by ich bolo hodné. Teraz to už vidím.“
„Áno, aj ja si to myslím. Malo by byť celkom iné, rozmanité a hlavne krásne. Aby bola pre ženy skutočná radosť sa na nich pozerať,“ zhrnula to vedma nakoniec.
„A teda nemajú muži tie obleky nosiť? Veď mnohí to ani nosiť nechcú, ale musia.“
„Pokojne môžu. Ale s iným uvedomením. Najlepšie by bolo, keby si vždy sami pre seba povedali, že to je len ich pracovný odev – ich montérky. Tým by tento manipulačný program rozbili na kusy,“ vysvetlila vedma.
„Je to také jednoduché?“
„Áno. Len treba vedieť, čo je oblek zač.“
„To sa mi páči. No, povedz mi ešte o hudbe,“ začalo dievča novú tému.
„Hudba a zvuky vôbec majú na človeka mimoriadny vplyv a preto bola do hudby pred vyše sto rokmi temnými silami vnesená frekvencia, ktorá je pre človeka veľmi disharmonická a škodlivá. A dodnes sa väčšina modernej hudby ladí do tejto škodlivej frekvencie. Niekto si dal veľmi záležať na tom, aby toto docielil. A keď sa k tomu pridajú ešte negatívne až vulgárne texty piesní a podprahové signály, tak je devastácia obrovská. Najmä pre mladých ľudí, čo ju počúvajú cez slúchadlá a to aj celý deň.“
„A ako rozlíšiť takúto hudbu od tej vysokovibračnej?“ spýtalo sa dievča.
„Len naciťovaním. No obyčajný človek toto nemá šancu rozoznať. Nejakým vodítkom je, že ak sa po počúvaní nejakej hudby necíti šťastný, tak to zrejme nebude pre neho vhodná hudba,“ odvetila vedma.
„A zostalo ľuďom niečo z krásy, čo nebolo temnotou ovplyvnené?“
„Samozrejme. Predsa príroda. Tam sa človek môže kochať a žasnúť celoročne nad jej krásou a premenou. Rovnako môže obrátiť svoj pohľad nahor a pozrieť si nočnú oblohu. A jeho frekvencia porastie. Kedysi boli ľudské obydlia aj celé mestá harmonicky vsadené do prírody. Prekrásne záhrady boli všade. Predstav si, že tam, kde sú dnes betónové džungle, by boli očarujúce kvitnúce záhrady, fontány, jazerá a veľa stromov. Človek nebol oddelený od prírody tak ako dnes, čo malo na jeho dušu blahodarný vplyv. A k tomuto stavu sa môžeme vrátiť, len musíme chcieť.“
„Ale ľudia v meste sa už prírode dosť vzdialili. Často ich pozorujem, ako chodia zamyslení a zamračení po uliciach a nevnímajú nič naokolo,“ poznamenalo dievča smutne.
„Aj toto sú len programy. Ak človek nevidí krásu, čo ho obklopuje. Ak niekto dokáže prejsť okolo rozkvitnutej čerešne a nevšimnúť si ju, potom je to ukážka toho, že je pod vplyvom matrixu. A mal by sa nad sebou zamyslieť,“ odpovedala vedma.
„A čo bežné spotrebiče a obyčajné predmety v domácnosti? Aj tie by mali byť krásne? Alebo je to jedno?“ spýtalo sa dievča nečakane.
„Celkom všetko, čo vyrobí človek, môže byť prekrásne. A v dávnych dobách aj bolo. Neexistoval ani jediný predmet, čo niekto vyrobil, aby nebol krásny. Lebo vtedy ľudia tvorili s láskou a tvorili pre ľudí, nie pre zisk ani biznis. A ich estetické cítenie nebolo také pokrivené ako dnes.“
„Ale každý má iný vkus,“ namietlo dievča.
„To má. No dnes už človek ani netuší, aký je vlastne jeho vkus, keď je pod vplyvom programov. Aby to zistil, musí ich najprv rozbiť. A to sa dá len spoznaním toho, čo sa deje a jeho pochopením. Potom človek pomaly môže zistiť, čo sa jemu samotnému v skutočnosti páči. A mal by si za tým stáť a nenechať sa okolím v tomto ovplyvňovať a už vôbec nie sa za to hanbiť. Pretože ľudia sú takí rôzni a to je práve úžasné. Dokonalo nám toto ukazujú práve malé deti, ktoré sú vo svojich názoroch zatiaľ slobodné. Berme si z nich príklad a dobre ich počúvajme. Názory, že niekto nemá dobrý vkus alebo že niektoré veci sú gýč, toto všetko sú len manipulačné programy temných síl, nič iné. Vymysleli to, aby človeka priviedli tam, kde je dnes. V skutočnosti toto vôbec neexistuje, nie je to možné. Stačí byť slobodný vo svojich názoroch a uvidíš, že mám pravdu, pretože človek vo svojej duši prirodzene inklinuje ku kráse. Má to v sebe, vo svojom vnútri,“ odpovedala vedma.
Pred tromi dňami som bol na kúpalisku. A bol som prekvapený koľko ľudí malo oblečené čierne plávky. Poniektorí až po kolena. No ešte viac som bol prekvapený, že som prešiel kopu obchodov z textilom a ťažko dostanete kúpiť inú farbu plaviek ako čierne…. no zaujímavé.