Stratená mužská energia

Dievča sa dlho okúňalo, akoby nevedelo nájsť tie správne slová. Vedma ho ticho pozorovala a nechala ho, nech si usporiada myšlienky. Vedela, že sa chce opýtať niečo, čo ho obzvlášť trápi.

„Vedma, chcela by som hovoriť o mužoch dnešnej doby. Zdá sa mi, a nielen mne, pretože som sa o tom rozprávala s kamarátkami, aj so staršími kolegyňami, že sú dnešní muži nejakí zženštilí. Hlavne mladí muži. Sú pasívni, nerozhodní až ustrašení, proste slabí. Na druhej strane je fajn, že sú jemní a citliví, no nie tým správnym spôsobom. Nie sú to muži, o akých snívajú ženy, keď si hľadajú partnerov,“ povedalo dievča nesmelo a pozrelo na vedmu spýtavým pohľadom.

Vedma pokývala hlavou, že rozumie a dievča pokračovalo:

„Ak aj sú niektoré kamošky teraz vo vzťahoch, tak to bola takmer vždy žena, kto urobil prvý krok, ona robila všetku iniciatívu a v mnohých prípadoch toho muža doslova naháňala. Keby to nerobila a nechala to na ňom, tak žiaden vzťah nie je. A aj neskôr je celá iniciatíva a ťarcha vzťahu na bedrách ženy. A on sa len prispôsobuje a čaká, čo ona vymyslí, čaká, aké rozhodnutia ona urobí. Takto by to nemalo byť, myslím si. Čo je to s tými mužmi? Akoby im niečo chýbalo, niečo dôležité.“

Vedma odpovedala:

„Veď im aj chýba. Skutočná mužská energia. Niečo, po čom u svojho muža túži každá žena. Tá magická príťažlivosť, ktorú cíti žena, keď stretne muža v jeho mužskej sile.“

„No kde je problém? A prečo práve dnešné ženy sú často v mužskej energii? Niektoré sa správajú ako vodca alebo generál, riadia všetko, svojich mužov, rodiny, aj celé firmy. A mnohé si to ani neuvedomujú.“

„Je to začarovaný kruh,“ povedala vedma zamyslene. „Tieto ženy žijú prevažne v mužskej energii a vyrábajú tak slabých mužov. A naopak, zjemnelí muži svojimi vlastnosťami a správaním vytvárajú silné a tvrdé ženy.“

„Ako z toho kruhu von, vedma?“ spýtalo sa dievča. „Vieš to?“

„Pravdaže viem. No na začiatok musím na obranu týchto mužov povedať, že s hormónmi ľudí sa dnes isté sily nepekne pohrávajú. Vplýva na ne veľa vonkajších faktorov ako lieky, oč kovania, chemikálie v potravinách, dnešná voda z čističiek odpadových vôd, v ktorej sú stopy hormónov a iné. No napriek týmto vplyvom je v moci človeka urobiť nápravu tohto neblahého stavu, v ktorom sme sa ocitli. Tieto rozkolísané mužsko-ženské energie opäť dostať do normálu. Je to jedna z najdôležitejších vecí, čím sa teraz v rámci spirituality treba zaoberať, preto som veľmi rada, že si začala túto tému,“ povedala vedma.

Dievča sa potešilo a prisadlo si k nej.

„No prečo by sa niekto pohrával s ľudskými hormónmi?“

„Je tu viacero dôvodov. Predovšetkým ide o znižovanie frekvencie ľudí ako sa len dá v tejto výnimočnej dobe, kedy sa mnohí prebúdzajú a duchovne rastú. Okrem toho je v záujme mocných elít zníženie populácie ľudí znížením pôrodnosti, pretože v tejto dobe je veľký príliv vysokovibračných bytostí na planétu, čomu sa snažia brániť. Ovládacie programy teraz kolabujú a preto sa snažia zasiať chaos do hormónov ľudí a spôsobiť čo najviac utrpenia, čo ovplyvňujú nevyvážené mužsko-ženské energie. Ľudia sú rozkolísaní emočne a tým ľahšie manipulovateľní. Znesvätením a potlačením ženskej energie bolo v dávnych dobách paradoxne zacielené práve na mužskú silu. Ale o tom ti poviem inokedy.“

A vedma pokračovala: „A keďže potlačením ženskej energie to celé začalo, tak to musia byť práve ženy, kto začne s nápravou. Nikto iný. Je veľa spôsobov, ktorými sa dá oživiť stratená a zoslabnutá ženská energia. Ale čo je najdôležitejšie, celkom na počiatku všetkého stojí žena-matka, ktorá vychováva syna.“

Dievča sa začudovalo:

„Prečo práve žena? Veď ide najmä o mužský vzor, tak sa hovorí.“

„To by bolo ideálne spoliehať sa na mužský vzor, ale v tejto dobe je to s ním dosť komplikované. Lebo ani sami muži nevedia, čo je to BYŤ SKUTOČNÝM MUŽOM. Ani čo je to BYŤ DOBRÝM OTCOM. A už vôbec nie podpapučáci s pivným bruchom, sediaci pred televízormi.“

„Čo s tým má pivné brucho?“ zasmialo sa dievča.

„Konzumácia piva negatívne ovplyvňuje množstvo testosterónu u mužov. Okrem toho zvyšuje ženské hormóny estrogény. Kedysi bolo pivo varené z bylín, ktoré podporovali mužnosť, no dnes robí pravý opak. Jeho propagovanie ako symbolu mužnosti nie je náhoda, propagovanie ako zdravého nápoja je veľmi precízne naplánovaný ťah temnoty. Kto vidí, ten vidí. A dobre vieme, aké je pivo návykové,“ odvetila vedma.

„No jedno či dve pivá nemôžu škodiť,“ namietlo dievča.

„Opakujem, že to znižuje testosterón. Muži by sa mali zamyslieť nad tým, či im tento pôžitok za to stojí. A tiež, či to, že s tým nedokážu prestať, nie je práve prejav ich slabej vôle alebo rovno nepeknej závislosti. A slabosti a závislosti nerobia mužov mužmi.

Čo sa týka testosterónu, dnešní muži ho majú menej ako mali muži v minulosti a jeho množstvo stále klesá. To je veľmi alarmujúce, vôbec nad tým muži ani ľudstvo celkovo nemôžu mávnuť rukou. Okrem toho výrazne klesá s vekom, najmä po štyridsiatke. Na testosterón vplýva mnoho faktorov, ako nezdravý životný štýl, napríklad nedostatok spánku, častá obezita, konzumácia alkoholu a podobne. Testosterón veľmi ovplyvňuje ich život a to nehovorím len o raste svalov a chlpov, o sexuálnej túžbe, erekcii a plodnosti. Pretože tento hormón ovplyvňuje celkovú kvalitu života muža, doslova podmieňuje jeho šťastný život. A keďže je tento hormón pre mužov veľmi cenný, mali by si ho strážiť a niečo o ňom vedieť.“

Dievča prikývlo: „To je fakt. Ja by som to robila, na ich mieste. Ale vráťme sa k matkám, čo majú synov.“

Vedma pokračovala:

„Hovorila som o mužskom vzore, ktorý v dnešnej dobe zlyháva, pretože je tu častý ešte iný typ otcov a to taký, čo je od rána do večera v práci. Taký večne neprítomný otec, ktorého jeho syn takmer nestretne.“

„Veď dnes je taká doba, muži sa musia poriadne obracať, aby zabezpečili rodinu. Zvláštne, že toto ako mužský vzor neobstojí,“ čudovalo sa dievča.

„Ja tomu rozumiem a dobre viem, že nie je ľahké sa z toho kolotoča vymaniť. A preto chcem upozorniť na iné riešenia. Na niečo, čo môžu robiť priamo matky, ktoré sú pri výchove synov prítomné častejšie.“

Vedma na chvíľu stíchla a potom sa spýtala:

„Čo robí podľa teba muža mužom?“

Dievča takmer ani nepremýšľalo a vyhŕklo: „Predsa činy. Akcia. A zodpovednosť za svoje činy. To predovšetkým.“

Vedma pokývala hlavou na súhlas a povedala: „To, čo si vymenovala, by celkom postačilo na to, aby sa z chlapca stal skutočný muž. A preto by sa práve na toto mali rodičia či matky zamerať pri výchove svojich synov.

Ale začnime postupne. Celá výchova syna rodičmi je uložená do obdobia prvých desiatich rokov jeho života. Všetko, čo chcú do syna vložiť, musia urobiť práve teraz. V tomto období má práve matka pre synčeka dôležitú úlohu. Má ho zahrnúť láskou a prijímať ho bezpodmienečne. Je to energeticky veľmi dôležité obdobie, buduje sa tu základ pre jeho budúcu mužskú silu, jeho sebaistotu a sebavedomie. Okrem toho, toto je jediné obdobie, kedy na neho majú rodičia najväčší vplyv, teraz alebo nikdy. Nie mobil, kamaráti či ulica. Rodičia by sa nemali pokojne prizerať tomu, ako sa ich malý syn hrá na mobile. Beží im totiž čas. Ak toto obdobie prepasú, ich smola, už sa viac nevráti. Ale následky budú niesť všetci – rodičia, aj ich syn, jeho budúca žena, jeho deti a tak ďalej. Okrem toho si musia uvedomiť, že dieťa sa učí najmä príkladom. A ak vidí znevažujúce správanie matky k otcovi, ale aj opačne, zanechá to na ňom stopy.

Odkedy začne chodiť do školy, vedú ho, usmerňujú, no predovšetkým motivujú. A tou najvyššou motiváciou je práve ich ocenenie alebo pochvala. Keď sú na neho hrdí a dajú mu to najavo. Pravda, je skvelé, ak sa na výchove podieľajú obaja rodičia, no dobre vieme, ako to dnes chodí. Takže často na toto všetko musí stačiť matka sama.“

„To znamená, že potom, keď je starší, ho už vychovávať nemajú?“

Vedma sa zasmiala: „Pravdaže môžu, len to už nebude také ľahké. Potom by malo začať celkom iné obdobie. Výchova muža. Vedenie k samostatnosti, rozhodnosti a zodpovednosti. Vtedy by mali rodičia nechať syna viac robiť si veci po svojom. Nekomandovať ho, nerozhodovať za neho, netrvať na správnych riešeniach pre neho, ktoré v skutočnosti vyhovujú len rodičom, treba ho nechať ísť svojou vlastnou cestou, aj keď to bude cesta nedokonalých rozhodnutí a často omylov. Pretože práve týmto sa on učí a možno neskôr sám zistí, že rodičia mali pravdu. Ale často ju nemajú, pretože oni nemusia rozumieť plánu jeho vlastnej duše, ani jeho túžbam, ani jeho voľbám.“

„To znamená, že keď urobí nejaký malér, tak ho v tom majú nechať?“ opýtalo sa dievča.

„Samozrejme. Pretože len tak si na vlastnej koži zakúsi následky svojich činov. Treba ho v tom nechať až do úplného pochopenia. Až potom je dobré mu pomôcť, ale len ak o to sám požiada. Inak nie, pretože to znamená, že mu dostatočne nedôverujú, že neveria v jeho schopnosti. A už vôbec nie žehliť za syna všetko automaticky, čo dnes mnohé matky robia,“ povedala vedma.

„A ako by s tou výchovou muža mali začať? Čo konkrétne robiť?“

„V prvom rade sa so synom veľa rozprávať, o všetkom. Čím je starší, tým otvorenejšie. Najmä matka si musí uvedomiť, že vychováva budúceho MUŽA. To je práve tá druhá fáza, kedy mu treba dať priestor. Nechať ho zbierať skúsenosti, svoje vlastné následky. Dať mu tú slobodu. A veľkú dôveru. Práve to mu treba povedať. Že má dôveru svojich rodičov, že jeho rozhodnutia a činy budú rozumné a zodpovedné k vlastnému životu, aj k životom iných, ktorých sa dotýkajú.“

„To je zaujímavé,“ zamyslelo sa dievča. „Nemyslím si, že toto mnohí synovia od svojich rodičov počuli. A už vôbec nie v tak mladom veku.“

Vedma pokračovala:

„Týmto prístupom sa v ich synovi buduje aj ďalšia mužská kvalita a tou je odvaha. Odvaha robiť rozhodnutia, odvaha žiť svoj život. Odvaha urobiť krok dopredu, aj keď nevie, čo prinesie. A odvaha čeliť následkom, aj keby nemali byť príjemné.“

Dievča zaujato počúvalo. „Daj mi konkrétne príklady ako viesť syna práve k zodpovednosti.“

„Dobre. Napríklad vychovávať ho tým spôsobom, že keď si zabudne desiatu, bude hladný. Zmešká autobus, tak si počká na ďalší. Zabudne si vypracovať projekt, tak sa sám bude musieť v škole ospravedlniť, zabudne si dať oprať obľúbené tričko, tak pôjde na zápas bez neho alebo v špinavom. A podobne. Ak mu hrozí štvorka z matematiky, nikto za neho do školy orodovať nepôjde. Ak ho v tomto veku v škole šikanujú, rodičia si musia uvedomiť, že to on sám sa musí postaviť do svojej sily a obhájiť sa. Rodičia to za neho robiť nemajú. Majú ho podporiť, povzbudiť, ale nie riešiť jeho problémy za neho.“

„Vedma, to znie veľmi tvrdo. Nemyslíš?“ opýtalo sa dievča.

„Ani nie. Hovoríme o výchove muža. Uvedom si, že v dnešnej dobe si rodičia veľmi zničujúce správanie k synovi zamieňajú za lásku. Týmto mu vôbec nepomáhajú, naopak mu škodia. Obskakovanie, neustále krúženie okolo synčeka, robenie vecí za neho – to nie je láska, ale jeho energetické kastrovanie.“

Dievča mlčky prikývlo, že chápe.

„Okrem toho je potrebné zmeniť prístup aj v inej oblasti,“ pokračovala vedma. „Rodičia vždy môžu vyjadriť svoj názor, no ich syn rozhodne, či ho bude akceptovať, či nie. Treba ho prizvať k rozhodovaniu v rodinných aj iných záležitostiach a rešpektovať jeho názory. Pravdaže, pravidlá v rodine a domácnosti určujú rodičia, nie deti. To je ako zákon. Ale napríklad, či sa bude starostlivo pripravovať do školy alebo sa na to úplne vykašle, to je už na ňom. Rovnako ako záležitosti, ktoré sa týkajú práve jeho, ako jeho priateľstvá, stravovanie, koníčky, voľný čas a podobne. O všetkých týchto veciach by mal za seba rozhodovať sám.“

„Ale vedma, veď rodičia sa boja o svojho syna, že ak sa nebude vzdelávať, tak z neho raz nič nebude. Preto na neho tlačia, nútia ho učiť sa. Preto stále niečo zakazujú, niečo prikazujú…“

„A to by si práve mali uvedomiť, akou energiou svojho syna obklopujú. Energiou strachu z jeho zlyhania alebo energiou dôvery v jeho schopnosti? Ako som povedala, mali priestor na jeho formovanie jeho prvých desať rokov života. Ak ten čas využili správne, teraz sa nemajú čoho obávať. Nie je mocnejší vplyv na syna ako energia viery jeho rodičov v neho a jeho vnútornú múdrosť. Viera v to, že sa v správnom čase správne rozhodne. Viera v jeho schopnosti a talent. A je dôležité, aby mu rodičia povedali, že robiť chyby aj zlyhať je v poriadku. Je to proces. Treba sa poučiť a ísť ďalej. Povedať mu, že ich nesklame, keď mu niečo nevyjde. Je to dôležité, aby to vedel. A veriť mu,“ dokončila to vedma.

„Pre mnohých rodičov to bude znieť desivo. A nereálne. Budú presvedčení o tom, že ak ho prestanú naháňať, tak zlenivie, prestane sa snažiť, nebude mať ambície a skončí niekde pod mostom,“ povedalo dievča.

„Počúvaš sa, čo si práve povedala? Takto veria niektorí rodičia v schopnosti svojho vlastného syna? Práve to je skutočne desivé. Mali by sa spamätať a upokojiť. Veci často nie sú také, akými sa zdajú. A všetky rozhodnutia postavené na strachu sú postavené na chybných základoch. Musím to zopakovať, že neustále napomáhanie a obskakovanie, usmerňovanie a komandovanie, zariaďovanie a vybavovanie vecí pre neho, ťahanie ho z problémov, toto všetko mu v skutočnosti škodí. Toto nie je láska, to je obrovská chyba, pretože tým ničia jeho mužskú energiu a uberajú mu na sile. A čo myslíš, že potom z neho vyrastie?“

„Zženštilý muž. Slaboch, myslím si,“ povedalo dievča.

„A taký muž si do svojho života pritiahne dominantnú ženu, ktorá v tom jeho ničení ako muža bude ďalej pokračovať. Vlastne preberie akoby úlohu jeho matky.“

„To je strašné,“ vzdychlo si dievča súcitne.

„Ale veľmi časté v dnešnej dobe. A po čase života v takomto vzťahu sa zákonite začne láska, ktorá medzi nimi na začiatku bola, vytrácať, pretože v takomto prostredí neprežije.“

„Potom je v chlapcovom najvyššom záujme kvôli jeho budúcnosti v ňom jeho mužskú energiu podporovať a nie ju likvidovať,“ povedalo dievča.

„A práve toto by si mali predovšetkým matky uvedomiť. Pretože z väčšej časti sú to práve ony, kto túto silu vo vlastných synoch ničí. A často to odrážajú aj ich vlastné partnerstvá a manželstvá. Chlapec je tým obklopený a nič iné ani nepozná. Preto je také ťažké budovať mužskú silu vo vyššom veku.“

„A čo ak sa už stalo? Ak máme syna, ktorý má napríklad dvadsať päť rokov a je prevažne v ženskej energii?“

„To bude ťažké. Kým si on sám neuvedomí, že by to chcel inak. Kým sám nezačne na sebe pracovať, aby svoje mužské kvality zvýraznil. Ak už má partnerku, bolo by dobré, keby sa začala zjemňovať a stala sa vo vzťahu viac jemnou a pasívnou. Aby podporila svoju ženskú energiu. Ich vzťah sa potom veľmi zharmonizuje.“

„Ako súvisí duchovnosť mužov s ich mužskou energiou?“ opýtalo sa odrazu dievča.

 „V prvom rade by som chcela upozorniť na to, že keď má muž vysokú frekvenciu, tak to ešte vôbec neznamená, že má zvládnutú aj svoju mužskú silu. Vo vnútri sa môže cítiť neistý a vďaka svojmu veľkému srdcu často toleruje aj posmešky či vtipy napríklad kamarátov na svoju osobu. Radím mu nikdy nedovoliť, aby ho niekto znevažoval. S kamenným výrazom tváre musí dať najavo, že to nebolo vtipné. Na energetickej úrovni tým takéto správanie zastaví. Aj keď sa to nemusí podariť na prvý pokus. Muž nesmie dovoliť a tolerovať ponižujúce správanie voči sebe, svojej žene, svojej rodine. Nikdy. Nehovorím, že má ísť priamo do fyzickej potýčky, to nemusí. Postačí energetická obrana, to znamená povedať jasné a rozhodné: NIE.“

„A čo to vlastne znamená, že má muž zvýrazniť svoje mužské kvality? To mi vysvetli,“ nechápalo dievča.

Vedma sa zamyslela.

„Muž musí cielene svoju mužskú silu posilňovať. Má sa sústrediť vedome na to, kým je. Pred svojím vnútorným zrakom niesť zlatým písmom napísané slová:

ROZHODNOSŤ, ZODPOVEDNOSŤ, SILA, ODVAHA, MÚDROSŤ

Premýšľať o nich, meditovať o nich, riadiť sa nimi. Aby sa stali súčasťou jeho osobnosti. Musia sa mu dostať do krvi, do každej bunky tela, byť jeho realitou, jeho pravdou. Pretože každé jedno z týchto slov nesie frekvenciu, ktorá má ohromnú silu.

Muž je ten, ktorý je samostatný a ktorý vie, čo robiť. Nepýta sa iných, čo má robiť. Premýšľa sám za seba. Ak nevie, aký by mal byť ďalší krok, spýta sa sám seba, čo by urobil, keby nebolo nikoho, kto by mu mohol radiť. Rozhodne sa sám na základe svojej vnútornej múdrosti a vykročí s odvahou.

Muž je zodpovedný. Svoju zodpovednosť si stráži a neprenechá ju nikomu inému. Musí ju mať pevne vo svojich rukách, zodpovednosť za seba, svoju ženu, svoje deti, svoju rodinu a právo rozhodovať o nich neprenechá nikomu cudziemu. A toto právo, ak bude treba, bude brániť a bojovať zaň.

Muž rovnako prijíma zodpovednosť za svoje chyby a omyly. Nenarieka a neobviňuje iných, ale si chyby prizná, poučí sa z nich a ide ďalej.

K zodpovednosti by som dodala, že muž je zodpovedný aj za svoje telo. Nemôže ho zanedbávať a ignorovať. Treba mu dopriať fyzickú aktivitu alebo šport, dostatok spánku, zdravú výživu. A strážiť si testosterón, o ktorom som hovorila. Pretože muž musí myslieť na budúcnosť a na svoj život v pokročilom veku. Lebo v dnešnej dobe sa vlastnou nezodpovednosťou a tvrdohlavosťou mnohí muži so svojimi zničenými a chorými telami často na celé roky stávajú záťažou pre svoje manželky alebo rodiny.   

Muž si stojí za svojím slovom a dodrží ho. Aj on sa však mení a vyvíja, a má právo svoje názory a rozhodnutia zmeniť.

Muž je oporou svojej rodine, ktorej dodáva istotu, silu, ochranu a spoľahlivosť.“