Kto pije temným silám krv?

Dievča ráno vstalo a utekalo pohľadať vedmu.

„Vedma!“ nedočkavo hovorilo. „Mala som zvláštny sen. Bola si v ňom ty.“

„A?“ opýtala sa vedma.

„Predstav si, bola si cestovateľ v čase a žila si minimálne tisíc rokov. Dobré nie?“

Vedma sa usmiala.

„Koľko máš vlastne rokov?“ opýtalo sa dievča zrazu a spýtavo sa zahľadelo vedme do očí.

„To by si mi, moja, neverila,“ odpovedala tajomne vedma.

„Ahá! Tak predsa! Môžem zostať pri tejto svojej teórii zo sna, že si prastará, len to pred ľuďmi skrývaš?“

Vedma sa stále len usmievala.

„Páči sa mi to,“ povedalo dievča. „Už nikdy sa ťa nebudem pýtať na vek.“

„Tak mi ešte niečo porozprávaj. Niečo zaujímavé,“ posadilo sa k nej dievča.

Vedma sa chvíľu zamyslela a začala:

„Porozprávam ti niečo, čo bude znieť ako skutočná rozprávka. Tak teda počúvaj. Kde bolo, tam bolo…

Pred miliónmi rokov žil na Zemi dokonalý človek. Jeho telo malo genetický materiál, ktorý darovali na Zem rôzne mimozemské rasy. Preto na Zemi existujú rôzne ľudské rasy, rôzne typy tiel a genetiky. Medzitým prešli veky, všeličo sa zmenilo, do tejto genetiky mnohé bytosti neľudského typu zasiahli, niektorí pozitívne, no viacerí negatívne. Pretože predchádzajúce telá boli príliš dokonalé, čo sa temným silám nepáčilo. Potrebovali svet ovládnuť a to bol jeden z prvých krokov. Tieto nekalé zásahy do genetiky ľudí pokračujú dodnes, hoci si toho je málokto vedomý.

A medzi všetkými tými ľudskými genetickými materiálmi existoval a existuje jeden, ktorý už od pradávna ležal temným silám v žalúdku. Nenávideli ho tak veľmi, že robili všetko preto, aby ho zničili. A to bola práve genetika Slovanov. Temné sily neznášajú a pohŕdajú všetkými ľuďmi, no špeciálne najviac neznášajú Slovanov,“ povedal vedma.

„Ale prečo práve ich?“ čudovalo sa dievča.

„Pretože táto genetika má najbližšie k dokonalosti pôvodného človeka. A do týchto tiel sa oveľa ľahšie vteľujú čisté duše, o ktoré medzi svojimi otrokmi nemajú temné sily záujem.“

„Vyzerá to práve naopak, že je akoby menejcennou oproti ostatným,“ povedalo dievča.

„Veď to aj trvalo, kým toto temnota dosiahla. Tento falošný pocit menejcennosti pri národe, ktorému kompletne vymazali históriu. Ani netušíš, koľkokrát bola ich civilizácia zrovnaná so zemou, zničená, vypálená, niekedy dokonca jadrovými zbraňami. A vždy sa postavili na nohy nanovo. Znova a znova. Deje sa to už veľmi dlho,“ povedala vedma smutne.

„Teraz som si spomenula, ako všetci mladí a šikovní ľudia od nás utekajú do sveta za lepším životom. Chcú zabudnúť na to, že sú Slovania,“ povedalo dievča.

„No to je práve zaujímavé,“ usmiala sa zrazu nečakane vedma.

„Teba to snáď teší?“ začudovalo sa dievča.

„Vieš, temné sily nastolili ťažké podmienky v slovanských krajinách, aby držali týchto ľudí pod kontrolou, no toto im akosi nevyšlo. Tým, že tak veľa Slovanov vycestovalo a začalo žiť niekde inde, hoci si zmenili jazyk aj mená, aj tak zostala ich genetika, ktorá je taká silná, že ich deti budú Slovania, nech ich už budú mať s kýmkoľvek. A tak sa krásne a nenápadne rozšírili do celého sveta. Či sú si toho vedomí alebo nie, majú toto v sebe. Pretože táto DNA má najvyšší potenciál sa prebudiť a duchovne pozdvihnúť v týchto časoch, keď prebieha transformácia Zeme pod vplyvom žiarenia svetla z kozmu.“

„Takto som sa na to nikdy nepozerala. Zrejme to nakoniec bolo aj dobré. A čo temné sily na Slovanoch najviac štve?“

„Je tu jedna vlastnosť, ktorú priam neznášajú, no súčasne ju obdivujú, pretože ju vôbec nechápu. A to je akási extrémna sila, ktorá sa v tomto národe zjaví, keď je na tom veľmi zle. Všade, kde iní padajú na kolená, vzdávajú sa a prosia o milosť, títo práve naopak. Narastie v nich odhodlanie a sila taká mocná, že je celkom nezdolateľná a nezlomná.“

„Daj mi nejaký príklad,“ povedalo dievča.

„Tých príkladov boli stovky, ale všetky boli vymazané z pamäte ľudstva. Ale predsa nejaké sú. Spomeň si, ako bojovali Rusi v druhej svetovej vojne. Boli schopní opustiť a vypáliť svoje domovy, aby ich nedostal nepriateľ. Alebo sila obyvateľstva, ktorá sa prejavila pri obliehaní Stalingradu. To je presne ono.“

„Ľudia toto dnes už neocenia, práve naopak. Dnes je Rusko na čiernej listine,“ povedalo dievča.

„Na čiernej listine sú všetci Slovania. A to už poriadne dlho,“ povedala vedma.

„A čo robia temné sily proti Slovanom konkrétne?“

„Viedli proti nim vojny, pričom používali rôzne armády iných národov a robili to tisíce rokov. Ale vždy, proste vždy všetci prehrali. Aj keď to chvíľu vyzeralo na víťazstvo, vždy to skončilo víťazstvom Slovanov. Nikdy sa ich nepodarilo poraziť v čestnom boji, vždy len za pomoci ľstí, manipulácií a čiernej mágie. A nehovoriac o tom, že Slovania mali na svojej strane aj obrov.“

„Obrov? To nie je možné! A tí skutočne existovali?“ vykríklo dievča.

„Veru existovali. A boli veľmi dobrí. Temným silám sa ich podarilo vyhladiť z povrchu Zeme. A rovnako chceli vyhladiť aj Slovanov. No nešlo to. V biochemických laboratóriách tvorili parazity a rôzne geneticky upravené patogény, ktoré mali cielene pôsobiť práve na slovanskú DNA. Venovali sa tomu veľmi precízne, no ani to sa im príliš nedarí.“

Vedma sa nadýchla a pokračovala: „A tak vymysleli geniálny plán. Vymysleli projekt, chystali ho dlho a starostlivo ho naplánovali a pripravili.“

„Aký to bol projekt?“ opýtalo sa dievča so záujmom.

„Projekt, aby manipuláciou a temnými praktikami docielili, aby sa Slovania začali zabíjať medzi sebou v bratovražedných vojnách. Lebo temné sily si vypočítali, že len takto ich možno zničiť nadobro.“

„Preboha, vedma! To nemyslíš vážne! To mi hovoríš práve teraz?“ zdesilo sa dievča.

„Práve teraz, moja, aby si vedela skutočnú pravdu,“ odpovedala vedma.

Dievča zostalo ticho stáť a nezmohlo sa na slovo.

„Ale to nie je všetko. Je tu ešte jedna záležitosť. Slovania mali vždy vo vysokej úcte určité hodnoty, ktoré vždy po určitom čase po ich spamätaní sa z ďalšieho zničenia, začali vychádzať na povrch a oni vždy začali podľa nich aj žiť. A to bola láska k slobode, rovnosť, bratstvo, zdieľanie, súdržnosť, spolupatričnosť a obrovská láska k svojej rodine, krajine a svojej pôde. A toto si všimli temné sily, že sa to vždy stane a nedá sa tomu nijako zabrániť. Slovania to jednoducho mali v sebe. Temné sily vedeli, že táto doba bude kľúčová a ak by sa Slovanom podarilo vrátiť sa k tomuto svojmu štandardu, veľmi rýchlo by sa uskutočnil ich prechod aj pozdvihnutie do vyšších dimenzií v týchto zvláštnych časoch. A tak vymysleli protiopatrenie, ktoré bolo veľmi dobre naplánované a tiež prevedené. Jeho úspech bol väčší, ako temnota dúfala. A skaza pre Slovanov bola o to horšia, že si dodnes neuvedomujú, čo sa vlastne vtedy stalo.“

„O čom tom hovoríš, vedma? Ja tomu nerozumiem.“

„Tak mi povedz, nehovoria ti niečo tieto pojmy: rovnosť, bratstvo, zdieľanie a sloboda?“

„No, trochu mi to pripomína socializmus,“ nesmelo povedalo dievča.

„Tak a presne o to ide. Temné sily všetky tieto hodnoty zobrali a vytvorili zrúdny systém, ktorý obsahoval tieto myšlienky pokrivené, pokrútené a doslova defektné a klamné. A tento uvrhli na Slovanské národy v čase, keď už mali pocit, že to smeruje tým istým, pre temné sily nevhodným smerom. A Slovania to nepochopili, že sa s nimi len niekto kruto zahral. Cieľom im bolo tieto idey tak zoškliviť a sprotiviť, aby si na ne v týchto časoch ani len nespomenuli. A tým ich dostali tam, kde ich chceli mať. Do slepej ulice takzvanej demokracie. Tým, že ľudia žijú len taký krátky časový úsek, nemajú možnosť vidieť celkový obraz toho, čo sa tu deje. A dejiny boli vymazané a aj tie známe za posledných dvesto rokov boli dosť výrazne upravené. Potom je ťažké sa v tom vyznať.“

„Vedma, to si ma dostala,“ povedalo dievča. „Veď pri tom socializme bolo násilne zrušené súkromné vlastníctvo a všetko bolo riadené z jedného centra, riadil to štát. Nízke ceny boli dotované, bola totálna prezamestnanosť, často zbytočné pracovné miesta.“

„Všetci mali všetko a zároveň nemali nič a to spôsobilo, že nemali záujem niečo zveľaďovať ani chrániť. A to bolo v absolútnom rozpore s tým, ako to u Slovanov bývalo. Mám jeden krásny príklad, hoci je trocha zvláštny a možno aj neuveriteľný. A to bola civilizácia Slovanov – Trója.“

„To nemyslíš vážne, že Trójania boli Slovania!“ vykríklo dievča prekvapene.

„Veru boli,“ povedala vedma smutne.

„Ale veď to bolo len staroveké mesto,“ povedalo dievča.

„Povedz mi, ako by sa jediné mesto dokázalo desať rokov brániť najsilnejším armádam tých čias, pozbieraných zo všetkých okolitých krajín? Veď by ho vyhladovali za krátky čas.“

„To je naozaj čudné, že vydržali tak dlho. Nikdy som sa nad tým nezamyslela. Ale nakoniec ich dobyli a celé vyplienili a všetkých zavraždili alebo odvliekli do otroctva.“

„Nikdy by ho nedobyli, keby tam nešlo o úklady a podlú lesť. Niekedy ti ten príbeh vyrozprávam, to ako sa to skutočne stalo a prečo bolo potrebné Tróju zničiť. V skutočnosti sa nikto do tejto vojny nehrnul, lebo Trója bola považovaná za nedobytnú a taká aj bola. Pretože Tróju bránil úplne každý jej obyvateľ, pretože tu naozaj bolo čo brániť!“

„A čím bola taká výnimočná? Nebola to obyčajná staroveká civilizácia?“