Obrázok od Stefan Keller z Pixabay
Dievča po obede pomáhalo vedme v kuchyni upratať riad a zrazu sa opýtalo:
„Vedma, duchovní ľudia sa cielene vyhýbajú temnote, snažia sa žiť vo svetle a v pozitívnych myšlienkach. Povedz mi o tom niečo. Vraj na čo sa sústredíš, to si privolávaš. Je to tak?“
„Rozhodne je to pravda, že na čo myslíš, to sa ti deje. Lenže je to trocha zložitejšie. Akoby som ti to čo najlepšie vysvetlila? Temnota ovládla realitu a stále ju ovláda. A tušila, že jedného dňa sa duchovné vedomosti a vedomosti o vesmírnych zákonoch rozšíria, a že sa to stane práve v tomto čase. A keďže toto očakávali, tak sa aj náležite pripravili. Potrebovali aj ďalej bezproblémovo vládnuť a preto sa zabezpečili tak, že zasiali do duší novoprebudených duchovných ľudí semená invazívnej buriny, ktorá sa cez znovuobjavené univerzálne pravdy rozšíri. Naozaj nemali v úmysle deliť sa o svoju moc a nechceli stratiť svojich otrokov.“
„Ako to myslíš? Nechápem, aké semená?“ opýtalo sa dievča zmätene.
„Falošné myšlienky, ktoré pridali do pravdivých učení. Pokrútené a odvádzajúce na falošnú, pre nich bezpečnú cestu. Pretože v skutočnosti temnota je len nedostatok svetla. To si zapamätaj. A čo sa stane, ak máme temnú pivnicu a nikdy tam nezasvietime? Zostane temná navždy. A s týmto rátali temné sily, pretože tu im hrozí reálne nebezpečenstvo, že im niekto tú ich temnotu presvetlí. A preto tie protiopatrenia. Zasiali do duší duchovných ľudí myšlienku, že temnote sa treba vyhýbať, sústrediť sa len na svetlo a tak žiť.“
„Tak to nie je pravda?“
„Existuje vesmírny zákon rezonancie. Podobné priťahuje podobné. S čím rezonuješ, to si vytváraš a privolávaš. Ale práve tento zákon oni využili na to, aby duchovných ľudí zviedli z cesty. Ten zákon samozrejme platí, to je pravda. No predstav si, čo sa stane, ak temnota narastá a bujnie a ľudia od nej, v dobrej viere, odvracajú zrak? Čo sa stane, ak toto robia vysoko duchovní ľudia? Čo myslíš?“
„Zrejme narastie ešte viac. Kto iný by ju rozpustil, keď nie oni?“ povedalo dievča.
„Presne tak, A takto si to temné sily priali a takto sa to aj deje. Ale česť výnimkám, ktoré sa naozaj vrhajú do boja. Toto síce vyzerá ako boj s veternými mlynmi, no len do tých čias, kým toto nepochopí viac ľudí. Potom to už bude zdrvujúci boj.“
„A čo by teda mali duchovní ľudia konkrétne robiť?“ opýtalo sa dievča so záujmom.
„V prvom rade sa zahľadieť na vlastnú temnotu,“ povedala vedma.
„Ale, vedma, toto sú duchovní ľudia, ktorí žijú akoby vo svetle a už nemajú žiadnu temnotu.“
„Ak si myslia, že tam nijaká nie je, tak to sa asi dobre nepozreli a nehľadali poctivo, z rôznych dôvodov, najčastejšie pocitu vlastnej dôležitosti a nadmernom prikrášlení svojej duchovnosti alebo len zo strachu. Pokiaľ ešte nedosiahli osvietenie, netušia, aká je ich skutočná temnota.“
„A čo s tým?“
„Vysvetlím to takto. Predstav si krásnu horskú studničku. Je v nej čistá priezračná voda. Vyzerá to ako dokonalá studnička. Ale niekto tam hodí kameň a zo dna sa rozvíri čierny kal. A je po čistej vode. Takúto studničku treba vyčistiť, aby bola čistá naozaj, nie len naoko.“
„A čo ďalej? Čo majú teda robiť?“ pýtalo sa dievča.
„Poctivo a pravdivo sa zahľadieť na vlastnú temnotu. Klásť si otázky:
Čo je moja najväčšia bolesť?
Čo je môj najväčší strach?
Čo je môj najväčší hriech?
Čo ukrývam sám pred sebou a nechcem si priznať?
Kto skutočne som?
Keď si človek kladie takéto a podobné otázky, tak sa o sebe veľa dozvie, tie odpovede sa v ňom akoby objavia. Ak sa mu nedarí ich získať, najlepšie bude odísť do prírody, do harmonického prostredia a skúsiť to tam. Toto je dôležité urobiť, zistiť niečo o sebe, pretože inak sa nikam neposunie.
A keď zistí a nájde, čo hľadá, treba všetko vyliečiť, pochopiť a odpustiť. A to čo najrýchlejšie, nezapodievať sa starými ranami príliš dlho, nevŕtať sa v nich. Ignorovať svoju vlastnú temnotu a odvracať od nej zrak, to je spôsob pštrosa. Ničomu to nepomôže a v dnešnej dobe to môže mať fatálne následky.
Predstav si, že máš doma záhradku. Máš tam agresívnu burinu a ty ju vytrvale ignoruješ a stále sa len kocháš svojimi kvetinkami. Kto z toho bude mať prospech?“
„No, zrejme tá burina,“ povedalo dievča neisto.
„Presne. A jedného dňa sa zobudíš a zistíš, že kvetinky sú preč. Burina ich kompletne zadusila. A toto sa práve deje, burina dusí kvety viac a viac. Kto sa postaví čelom k temnote, keď nie duchovní ľudia? Čo sa stane s ľudstvom a planétou, ak práve oni budú práve teraz odvracať zrak?“
„A prečo práve teraz?“
„Lebo teraz je tá doba na vyčistenie, na zmenu k lepšiemu, na pozdvihnutie vibrácií. Na planétu dopadajú svetelné energie z vesmíru a toto treba využiť. Je to obrovská pomoc. Kedy to chcú urobiť, keď nie teraz? Potom, keď budú mať čipy a zmenia sa na biorobotov, to už pôjde ťažko.“
„Vedma, ty ma desíš.“
„Ja ťa nechcem desiť. Len chcem, aby si vedela, čo je plánom temnoty, ktorej sa teraz vďaka pribúdajúcemu svetlu veci vymykajú spod kontroly. Keď tma útočí tvrdo, nemôže sa svetlo hrať na pštrosa.“
„To máš pravdu. Ale zase je tu tá istá otázka, čo môže jednotlivec urobiť proti celosvetovému zlu?“
„Zaujímať sa o temné javy vo svete, čo neznamená sa v nich príliš vŕtať, len o nich vedieť a dôrazne ich odsúdiť. A v žiadnom prípade sa s tým nezmieriť spôsobom, že: čo ja už len zmôžem, ja to musím len prijať.“
„Ale, vedma, veď prijatie je dobré. Veď sa hovorí, že čo nemôžeš zmeniť, to máš prijať. Je to takto správne.“
„Áno, chápem. Je pravda, že čo nemôžeš zmeniť, máš prijať. Ale ako vieš, že nemôžeš? Kto to povedal? Odkiaľ pochádza táto myšlienka? Z kolektívneho vedomia, ktoré ovládajú temné sily. A ja naopak hovorím, že toto zmeniť môžeš!“ povedala vedma dôrazne.
„A ako to asi tak máme urobiť?“ nechápalo dievča.
„Napríklad dozviete sa o nejakej vojne. Kdekoľvek na svete. Nebudete sa prikláňať na jednu alebo druhú stranu, pretože o tom aj tak nič neviete, to si môžete byť istí. Lebo ak sa prikloníte na niektorú – hociktorú stranu, vlastne prilievate svoju energiu do tejto vojny a tak ju podporujete. To nesmiete robiť, vy len jednoducho túto vojnu vo svojom vnútri odsúdite a poviete si v duchu, ale oveľa lepšie nahlas, že vy ste zástancom mieru a prajete si, aby sa toto ukončilo.“
„Aha, rozumiem. A to akože stačí?“
„Už som hovorila o tom, ako vzniká mikroprasklina.“
„Áno, viem,“ povedalo dievča.
„Dôležité je len pamätať si, že nech vidíme vo svete akýkoľvek temný jav a práve teraz sa ním zaoberáme alebo sa nám dostal do uší, treba toto dôrazne odsúdiť a priať si cestu lásky a dobra. Vyjadriť nahlas svoj nesúhlas, ale pozor, nie nasmerovaný na konkrétne osoby, pretože vravím vám, ani len netušíte, kto za týmto javom skutočne stojí. A veru to tie bytosti v médiách, čo sú na očiach, nie sú. Tí, čo sú za tým, tí sa v médiách neobjavia, oni ich totiž riadia.“
„Ešte mi povedz o tom prijatí toho, čo nemôžeš zmeniť. Kedy to teda platí?“ opýtalo sa dievča.
„Platilo by to stále, keby…“ vzdychla si vedma. „Je to takto. Duše sa rodia na Zem, majú pripravený plán, čo chcú zažiť a prechádzajú svojimi úlohami a situáciami, čo buď zažiť chceli alebo musia v rámci karmy. Lenže realitu na tejto planéte niekto ovládol. Niekto, kto pochopil zákon karmy aj zákon slobodnej vôle a dokonale ich proti ľuďom použil. Robí to tak skryto a dôkladne, že je takmer neodhaliteľný. A vlastne je to nakoniec vina ľudstva a jeho vlastný problém, lebo to akosi vyzerá tak, že ľudstvo, nech už mu robia čokoľvek, so všetkým vždy súhlasí a nechá sa manipulovať a klamať. Protestuje málo, nechá sa opakovane vodiť za nos alebo zastrašovať, skloní hlavu a nakoniec sa odovzdane zmieri so svojím osudom.“
„Teraz, keď to hovoríš, zdá sa mi, že máš pravdu,“ povedalo zadumane dievča.
„Ľudia odovzdali svoju moc autoritám, svoj hlas dali politikom, každým činom robia zo seba stále väčších a úbohejších otrokov. Ich reťaz sa skracuje a skracuje. Lenže oni tú reťaz nevidia a tak nemôžu ani tušiť, že sa ešte aj skracuje. A okrem toho, so všetkým vždy súhlasia. Všimla si si, ako teraz v poslednej dobe sa rozmohlo požadovanie súhlasov na všetko, ktoré po ľuďoch niekto chce?“
„No to je fakt. Stále len pýtajú súhlasy. Čo to znamená?“
„Znamená to, že v tejto dobe potrebujú neustále potvrdzovanie a odsúhlasovanie všetkého, čo robia, aby tie činy boli zasa len a len na karme ľudstva a nie na ich. To sú tie súhlasy.“
„Som v šoku. A čo ešte robia?“
„Všetko nekalé, čo chystajú, ľudstvu vždy dopredu oznámia. A to akoukoľvek formou, niekedy celkom nevinnou, napríklad katastrofické filmy, sci fi filmy a podobne. Ľudia netušia, že v tých filmoch je viac pravdy o minulosti, prítomnosti aj nimi plánovanej budúcnosti ako v celých správach a ľuďmi poznaných dejinách.“
„No to je teda niečo! Ja mám také filmy napozerané. Niektoré sú fakt strašné, tie z budúcnosti. To sa naozaj stane?“
„Niektoré veci sa už stať mali, ale niekto tomu zabránil. Niekto, kto vedel pravdu a nestrkal hlavu do piesku. Ale budúcnosť je neistá, temní majú svoje temné plány, no ľudia žijú v čase prebúdzajúceho sa vedomia a uvedomenia si svojej vlastnej sily. Preto je len na ľudstve, aký bude výsledok. Ako ľudstvo toto ustojí, ako zvládne túto ťažkú skúšku.“
„A máme vôbec nejakú šancu? Veď oni majú v rukách všetky dobré karty,“ povedalo dievča smutne.
„Temní majú dobré karty. Ale ľudstvo má napojenie na Boha-Zdroj. Ešte to síce nepochopilo, ale ľudstvo má v rukách všetky esá.“
Temní majú dobré karty. Ale ľudstvo má napojenie na Boha-Zdroj. Ešte to síce nepochopilo, ale ľudstvo má v rukách všetky esá.““ Tak to je dobre… nerozmýšľal som nad tými esami, ktoré to sú, ale jedno určite poznám: Láska, ten najvzácnejší boží dar. A boh nám to všetkým daroval. Len…tie naše sklenené brnenia zo sŕdc, dajme okamžite dole, aby láska mohla tiecť potokmi a zaplavila nás. Keby sa tak stalo, tak by sme zvíťazili s jedným esom, ostatné by sme kľudne mohli ponechať v talóne…. trebárs ako rezerva pre ochranu ďalších generácii – našich deti.❤
„„Temní majú dobré karty. Ale ľudstvo má napojenie na Boha-Zdroj. Ešte to síce nepochopilo, ale ľudstvo má v rukách všetky esá.“ Tak toto je krásna myšlienka, či konštatovanie.