©Azarlia Tayla
Na vyučovanie k pani učiteľke strake prišli deti z lesa. Prišla malá veverička, ježko, sovička, vĺčik a líštička. Straka ich privítala a začala:
„Milé deti, dnes budeme mať hodinu, kde sa naučíme, ako sa dostať na strom.“
Zvieratká hľadia a nechápu.
„A my tam, detičky, vylezieme. No tak, šup šup, jedna noha, druhá noha. Všetci na strom!“
Veverička a sovička sú vzápätí na strome. Líštička sa síce pokúša vyliezť, ale jej to nejde. Ale ježko, a vĺčik sa ani nepokúsia, len smutne pozerajú.
Straka sa na nich zamračí a prísne povie: „Vy traja, päťka. Ste celkom neschopní. Som z vás sklamaná.“
A vĺčik, líštička a ježko vedia, že aj keby mali z ostatných predmetov jednotky, tejto päťky sa už nezbavia a už nebudú vyznamenaní.
„Veverička, výborne!“ pochválila straka veveričku. „Skvelá práca, ako vždy.“
Ostatné deti len obdivne a smutne pozerajú do výšky na túto hviezdu ich triedy.
Zrazu straka zazrie na malú sovičku.
„Ty si sem nevyliezla, ty si vyletela! Ja som to videla!“
Sovička sa bráni: „Ale veď som na strome.“
„To je mi jedno, že si na strome, povedala som, že tam vylezieme a ty si tam nevyliezla, ale si vyletela.“
Sovička vyvalí veľké oči a nechápe.
„Štvorka,“ zaškrečí straka.
„Ale…“ začne namietať sovička.
„Ticho! Kto je tu učiteľ? Ty či ja? To môžeš byť ešte rada, že máš štvorku a nie päťku.“
Vlk sa opováži ozvať: „Ale ja si myslím, že …“
Straka ho zahriakne: „Ty tu nie si od toho, aby si myslel! Ty sa máš len učiť to, čo ti poviem ja!“