Čo už len zmôže jednotlivec?

Dievča veľa premýšľalo o tom, čo hovorila vedma o systéme a veľmi zosmutnelo. Cítilo sa bezmocné a bezvýznamné v tom veľkom svete, akoby bolo len zrnkom piesku na púšti. Chápalo, že svet nie je taký, aký by ho chcelo mať a nevidelo žiadnu šancu na zmenu.

Potom vstalo a vyhľadalo vedmu v kuchyni, kde pripravovala jednoduchú večeru.

„Vedma, premýšľala som. Rada by som niečo urobila, aby sa ten svet zmenil. Ale pripadám si taká bezvýznamná. Čo by som ja mohla zmeniť? Čo môžem robiť? Som nikto. Nemám nijakú moc ako jednotlivec.“

Vedma prestala variť. Otočila sa k dievčaťu a s veľmi vážnou tvárou povedala:

„Teraz ma pozorne počúvaj. Hneď na začiatku, keď bolo pripravené a naplánované ovládnutie ľudskej mysle, jedna z prvých myšlienok temných síl bola zariadiť, aby ľudia nadobudli pocit, že ako jednotlivec sú celkom bezmocní a slabí.“

„Čože? Tak to teda je manipulácia? Nie je to pravda?“ užasnuto sa opýtalo dievča.

„Jeden jediný človek, keď sa v svojom vnútri rozhodne a povie NIE systému – v akomkoľvek smere, hoci len v určitej oblasti, zdanlivo bezvýznamnej, urobil práve do systému mikroprasklinu. Ak bude ľudí viac a viac, potom táto mikroprasklina narastie. A vieš, čo sa stane s džbánom, ktorý má prasklinu? Je to len otázka času.“

„Wau! Hovorí sa, že v jednote je sila, ale toto o jednotlivcovi som ešte nepočula. Takže ak si naopak človek povie, že je bezmocný, že nič nezmôže, tak sa odovzdá osudu a táto mikroprasklina nevznikne. Dobre tomu rozumiem?“

„Veľmi dobre.“

Dievča sa upokojilo, no vedma ešte neskončila.

„Povedala si, že si bezvýznamná?“

„No to je pravda,“ zopakovalo dievča.

„A toto práve nikdy nemôžeš vedieť. Možno si obyčajná a nedôležitá a možno si naopak veľmi významná a veľmi dôležitá osoba,“ povedala vedma zrazu.

Dievča sa zamyslelo.

„Možno by to celé bez teba ani nemohlo prebehnúť,“ pokračovala vedma.

„A čo také?“

„Pozdvihnutie ľudstva ako celku na vyššiu úroveň.“

Dievča zostalo prekvapené. Toto nečakalo. „Tak to sa musím zamyslieť.“

„Tak sa zamysli. Keďže si nevedomá a nemáš priame spojenie s tvojím vyšším ja, tak naozaj nemôžeš tušiť, akú rolu v tom hráš. A tak je to s väčšinou ľudí. Nevedia, akí sú dôležití. Každý individuálne. Ako keď máš obrovský organizmus, ani tam nemôžeš povedať, že niektorá bunka je nepodstatná a nedôležitá.“